Patagónia

Patagónia ma opantala zhruba pred 10 rokmi, keď som videla dokumentárny film o skupine horolezcov, ktorí sa snažili dlhý čas zdolať majestátny a nádherný hrebeň Fitz Roya v Patagónii. Nakoniec sa im to podarilo asi až po mesiaci, už si presne nepamätám. Bola som filmom unesená a ešte viac krásou patagónskej prírody a obzvlášť Fitz Roya. Hora dostala názov po kapitánovi lode Beagle, ktorý oblasť ako prvý preskúmal. Domáci horu volali Cerro Chaltén, alebo „Dymiaca hora“,  presne tak ako dedinu ležiacu na jej úpätí. Odvtedy som túžila ju vidieť na vlastné oči. Túžba sa po dlhom čase premenila na realitu konečne na jeseň roku 2018. Boli sme tu na jar, ktorá je v tejto oblasti od septembra do novembra.

Kedže španielčinu neovládam, mojim tradičným spôsobom som si vybrala cestovnú kanceláriu, s ktorou pocestujem. Väčšinou si spíšem body, ktoré chcem určite vidieť v oblasti a vyhľadám cestovné kancelárie, ktoré cestu organizujú. Podľa množstva a kvality programu a samozrejme finálne aj ceny, sa rozhodnem.

Odlietali sme 27. októbra  2018 poobede z Viedne do Paríža a pred polnocou z Paríža do Buenos Aires. Bol to môj zatiaľ najdlhší let bez medzipristátia. Letela som na Nový Zéland pred 11 rokmi 24 hodín čistého času, avšak s 2 medzipristátiami. Preleteli sme skoro 12 000 kilometrov a leteli sme skoro 14 hodín. Cesta bola naozaj veľmi dlhá, odporúčam punčochy proti opuchu, aby sme sa vyhli následkom dlhého letu. Určite mi to tento krát pomohlo. Pozrela som si dva filmy, dala som si červené vínko a na chvíľu sa mi podarilo aj zaspať. Pristáli sme na medzinárodnom letisku Ezeiza, na vnútroštátne lety slúži letisko Jorgeho Newberyho.

Prileteli sme  v nedeľu ráno o 8.30, časový posun boli 4 hodiny menej ako na Slovensku. Boli sme na západe. Najskôr sme si vymenili peniaze, za 1 euro sme dostali zhruba 42 argentínskych pesos. Taxíkom sme sa odviezli do hotela v centre mesta, nechali sme si tu kufre, check in bol až o 13.00, a išli sme na prvú prechádzku do Buenos Aires smerom na západ k budove parlamentu, kde sme sa aj najedli. Moc mi nechutilo, bolo som veľmi unavená z letu. V Argentíne sú rozšírené samoobslužné reštaurácie s pomerne  širokým výberom jedál od mäsa až po ryby a zeleniny čerstvej a dusenej a aj ovocia za jednotnú cenu. Cena za 100 gramov závisela od variability ponúkanej stravy. Čím širší výber, tým vyššia cena za 100 gramov. Obed vyšiel okolo 10 EUR, samozrejme záležalo na množstve, ktoré ste si nakládli na tanier. Nemala som za celý pobyt vážnejšie žalúdočné problémy, až na ojedinelé nadúvanie, ako zvyknem väčšinou mávať,  a mala som pestrú a chutnú stravu počas celej dovolenky. Často som jedla ryby a morské plody, ale nepohrdla som ani steakom, aj keď nie som steakový typ.

Základné fakty o Patagónii

Patagónia je veľmi málo osídlený obrovský kus zeme v južnom cípe Južnej Ameriky. Má okolo 2 miliónov obyvateľov žijúcich  na viac ako 1 milióne km2. O vlastníctvo Patagónie sa delí Argentína vlastniaca 90% územia s Čile (10%). V patagónskej Argentíne je územie usporiadané do 6 provincií, departementov a samospráv, v patagónskej Čile sú 2 regióny, provincie a komúny.

Na juhu tvoria Patagóniu Andy tiahnuce sa od severu až z Aljašky, púšť a préria a na východe sú to stepi. Patagóniu obmývajú až tri oceány. Na východe je to Atlantik, na juhu Južný oceán a na západe Tichý oceán. Na severe tvoria hranicu Patagónie rieky Colorado a Barrancas tečúce z Ánd a vlievajúce sa do Atlantiku.

Súostrovie Tierra del Fuego, alebo Ohňová zem, s hlavným mestom Ushuaia patrí tiež k Patagónii od roku 1990. Ushuaia má viac ako 70 000 obyvateľov s predmestiami a považuje sa za najjužnejšie mesto na svete. Je základňou pre antarktické výpravy. Cieľom našej výpravy Ushuaia nebola. V južnej časti Ohňovej zeme sa nachádza Mys Horn  predstavujúci severný okraj Drakovho prielivu oddeľujúceho Južnú Ameriku od Antarktídy. Poludník prechádzajúci mysom určuje hranicu medzi Atlantickým a Tichým oceánom.

Názov Patagónia má viac významov podľa viacerých zdrojov. Jeden pochádza ešte z roku 1520, keď prišiel na územie Portugalec Ferdinand Magellan vedúci španielsku výskumnú výpravu na juh Ameriky a miestne kmene nazval „Patagón“, čo znamená „Obor“. Vychádzal z mytologickej rasy ľudí, ktorí presahovali duplicitne rozmer ľudí žijúcich v tom čase v Európe. Podľa niektorých zdrojov Európania dosiahli iba po ich pás. Avšak podľa neskorších zdrojov dosahovali Patagónci výšku iba 1,98 m.

Patagónia sa prekladá aj ako „Krajina veľkej nohy“. V súčasnosti sa predpokladá, že španielsku výpravu na začiatku 16. storočia privítal domorodý kmeň Tehuelches, ktorého členovia  boli podstatne vyšší ako Európania v tom čase. Podľa posledných sčítaní ľudu žijú tieto kmene prevažne v argentínskych provinciách Chubut, Santa Cruz a Rio Negro a iných.

Argentínsku časť Patagónie predstavujú prevažne stepi pokryté trávami, močiarmi a malými alebo väčšími sladkovodnými a poloslanými jazerami. Na čilskej strane je naopak hojnosť flóry. Sú tu južné buky, ihličnany a rozmanitá fauna. Bohaté zrážky v západných Andách,  nízke prímorské teploty a vlhký vzduch napomohli vzniku obrovských ľadovcových polí a ľadovcov, ktoré sú hneď po Antarktíde druhé najväčšie na južnej pologuli.

Jediné čo je v Patagónii isté,  je, že počasie a predpoveď počasia sú neisté. Preto sa na to treba pripraviť pri návšteve Patagónie a zobrať si so sebou aj pár teplejších kúskov oblečenia aj v letnom období. Zažila som to na vlastnej koži. Počasie sa dokáže zmeniť behom hodiny zo snehových zrážok, ktoré odfúkne silný západný vietor a ten prinesie slnečnú oblohu v noci pokrytú množstvom silno svietiacich hviezd. Takú nádhernú oblohu som ešte nikdy nevidela ako v Patagónii. Počasie je chladné a suché. Východné pobrežie je teplejšie a suchšie ako západné, kde spadne podstatne viac zrážok. Priemerná ročná teplota dosahuje rôzne extrémne teploty. V krajných častiach krajiny sa extrémne hodnoty dosť výrazne líšia od vnútorných oblastí. Prevažne fúkajú západné vetry a zrážky sú oveľa  vyššie na západnej strane krajiny. V okolí Torres del Paine zrážky dosahujú až 7 000 mm ročne, smerom na východ je to na niektorých miestach iba 200 mm.

V patagónskej stepi žije lama guanaco, ktorej stáda sme videli sa pásť na patagónskych pastvinách, nandu bežiace do diaľky, keď videli prechádzať autobus ich územím, patagónsku líšku som videla po príchode pod Fitz Roy, medvedíkovitá šelma nosáľ sa potulovala najviac pri vodopádoch Iquazú, a samozrejme nechýba nádherná mačkovitá šelma puma, ktorej čerstvé výkaly sme mohli pozorovať veľmi často na potulkách patagónskymi horami. Žijú  tu aj divé kone, jelen huemul, zajace a hlodavce. Zvieratá, ktoré sa v našej zemepisnej šírke vôbec nevyskytujú až na stáda oviec. Tie spásali okolie ciest a keď zbadali náš autobus,  väčšinou mláďa s matkou sa rozbehli kade ľahšie, aby nedošlo ku kolízii s autobusom. Bolo zaujímavé ich sledovať.

Z vtáčej ríše tu žijú papagáje, andský kondor, albatros, plameniaky, husi, kačky a iné. Z morskej fauny sú to veľryby, tučniaky, tulene slonie. Sladkovodné živočíchy majú tiež bohaté zastúpenie, od pstruhov až po kaprov.

Osídlenie Patagónie sa datuje až do 13. milénia pred Kristom podľa archeologických nálezov, podľa niektorých zdrojov do 10. milénia. Domorodé obyvateľstvo Tehuelches bolo výrazne zredukované po prvom kontakte s Európanmi v roku 1520. Od roku 1529 bolo územie španielskou kolóniou. Úradným jazykom je španielčina.

Medzi hlavné ekonomické odvetvia patrí baníctvo, lov veľrýb, chov hovädzieho dobytka, oviec, prasiat a koní, ropa, pestovanie pšenice a ovocia. V druhej polovici 20. storočia sa významným stáva aj turistický ruch.

Argentínska kuchyňa je známa grilovaným mäsom. Argentínske steaky sú známe v celom svete, jahňacina, mäso z jeleňa, griluje sa aj z guanaco, ktoré je chránené ako v Chile tak aj v Argentíne.