Argentína sa nachádza v južnej časti Južnej Ameriky. Má skoro 5 000 km dlhú hranicu s Atlantikom. Na severe hraničí s Bolíviou a Paraguajom, na východe s Brazíliou a Uruguajom, na západe s Čile. Názov pochádza z latinského argentum, striebro. Keď sa prví Európania stretli s domorodcami, dostali od nich strieborné predmety a tak ich po nich nazvali. Pred príchodom Európanov tu žili lovci a zberači. Známa je najmä Jaskyňa Rúk z provincie Santa Cruz pochádzajúca ešte z 13 000 p.n.l. Od 15. storočia obsadili rozsiahle územia v tejto oblasti Inkovia.
Začiatkom 16.storočia tu prišli Španieli. Najskôr územie patrilo pod miestokráľovstvo Peru a neskôr Španieli územie kolonizovali a pôvodne obyvateľstvo skoro úplne vyhubili. Koncom 18. storočia bolo v mieste spoločného ústia riek Paraná a Uruguaj do Atlantického oceána miestokráľovstvo „Rio de la Plata“alebo “ Rieka striebra“ s hlavným mestom Buenos Aires. V súčasnosti je táto oblasť hospodárske a populačné centrum Argentíny s Buenos Aires a Uruguaja s Montevideo.
José de San Martin sa považuje za osloboditeľa Argentíny z pod španielskej nadvlády. Jeho hrobku sme videli v hlavnom katolíckom kostole v Metropolitnej katedrále v centre Buenos Aires v deň nášho príletu.
Začiatkom 19. storočia sa Argentína stala federatívnym štátom a v roku 1880 bola pričlenená Patagónia ku Argentíne. Argentína zažila neskôr obrovský rozmach. Veľká hospodárska kríza začiatkom 20. storočia však postihla aj Argentínu. Na čelo štátu sa dostal reformný politik Juan Domingo Perón, ktorý mal obrovskú podporu herečky a neskôr manželky Evy Duarteovej. Doba ich pôsobenia a aj ich následníkov, sa volá Perónizmus. Evitin hrob sme navštívili počas návštevy v Buenos Aires.
Argentína je rozdelená do 23 provincií a jedného autonómneho mesta Buenos Aires, ďalej sú to departementy a samosprávy. Provincie majú vlastné ústavy, spadajú však pod federáciu.
Argentína má rozlohu 2,7 milióna km2 a je 8. najväčšia krajina na svete, 4. najväčšia v Amerike a 1. najväčšia španielsky hovoriaca. Argentínska príroda má rôznorodý charakter. Na západe sú to Andy s najvyšším vrchom Ameriky Aconcagua (6 961 metrov) a sveta okrem Ázie a najvyšším vrchom južnej a západnej pologule a množstvom vrchov nad 6 000 metrov nad morom. Na západe sa rozkladá Národný park Los Glaciares s najznámejším a najprístupnejším ľadovcom Perito Moreno. Na severe sú stepi, savany a lesy, južne sa rozprestiera oblasť pámp so subtropickým, suchým podnebím, nížinná miestami až močaristá oblasť medzi riekami Paraná a Uruguaj je poľnohospodárska oblasť a úplne južnú časť zaberá suchá Patagónia.
Argentína je diverzifikovaná krajina, na ktorej je najväčší ekosystém sveta, ktorý má za následok najväčšiu biologickú diverzitu vo svete. Originálna pampa nemá stromy a obsahuje úrodnú pôdu, humus, a preto sa toto územie považuje za najúrodnejšie na svete. Pampa na západe má menej zrážok a je vhodná na spásanie a považuje sa za step.
Na území Argentíny sa nachádza 35 národných parkov a sú tu takmer všetky klimatické pásma. Tropické na severovýchode, subtropické na ostatnom severe, rozsiahle mierne klimatické pásmo a chladné na juhu a v oblasti Ánd.
Argentína je federálna konštitučná republika, vláda sídli v Buenos Aires a je menovaná dvojkomorovým kongresom. Patrí medzi G20 najvyspelejších štátov sveta. Má viac ako 40 miliónov obyvateľov, až 87 percent žije v mestách. Je 3. najväčšia v Južnej Amerike z hľadiska populácie. Viac ako 90 percent obyvateľstva sú potomkovia európskych prisťahovalcov, prevažne Talianov a Španielov. Podľa niektorých odhadov je podiel Indiánov iba 10 percentný, avšak podľa niektorých štúdií až 56 percent Argentínčanov má minimálne jedného predka indiánskeho. Čísla sa však výrazne rôznia podľa zdroja, z ktorého pochádzajú. Krajina sa považuje za krajinu imigrantov alebo „melting pot“. Asi 10 percent obyvateľstva sú cudzinci, väčšinou z Bolívie, Paraguaja, Uruguaja, Peru a Čile, ale aj potomkovia Slovákov. Oficiálnym jazykom je španielčina a jej rôzne dialekty v rôznych oblastiach krajiny. Argentínčania sú prevažne rímsko katolíckeho vierovyznania, nasledovaní agnostikmi, ateistami, evanjelikmi, svedkami Jehovovými, mormónmi, islamom, judaizmom a budhizmom. V roku 2013 bol zvolený za pápeža Kardinál Buenos Aires František.
Argentína sa radí medzi top destináciu v Južnej Amerike a je na druhom mieste v Latinskej Amerike hneď po Mexiku. Vodopády Iquacu v provincii Misiones patria medzi 7 nových prírodných divov sveta.
Buenos Aires, 28. októbra 2018
U nás je 100. výročie založenia Československa a ja sa potulujem ulicami Buenos Aires v krátkom tričku a krátkych nohaviciach. Je tu príjemne teplo. Buenos Aires je hlavné a najväčšie mesto Argentíny. Názov mesta znamená „Dobré vetry“. Až 3 milióny obyvateľov žije v Buenos Aires a v celej metropolitnej oblasti okolo 13,7 miliónov obyvateľov. Mesto je autonómnou oblasťou. Je najnavštevovanejším mestom v Južnej Amerike a je na druhom mieste v Latinskej Amerike, hneď po Mexiko City. Mesto bolo založené Španielmi koncom 16. storočia (1580).
Casa Rosada, „Ružový dom“ sa stal prezidentským palácom koncom 19. storočia a práve v tom čase sa stalo Buenos Aires hlavným cieľom imigrantov hlavne z Talianska a Španielska a práve vďaka tomu sa stalo multikultúrnym centrom.
Začiatkom 20. storočia sa začalo budovať ako prvé v Latinskej Amerike a na južnej pologuli metro v Buenos Aires. Prvé v španielsky hovoriacej krajine.
Mesto leží na južnej strane Rio de la Plata v regióne Pampa. „Pampa“ znamená v juhoamerickom chápaní „nížina v ústí rieky“. Mesto sa nachádza v subtropickom podnebí s miernou klímou vďaka vplyvu Atlantického oceána. Letá sú horúce a vlhké, zimy sú studené.
Architektúra mesta je charakteristická eklektickým štýlom, čo je napodobovanie a používanie prvkov viacerých štýlov a ich spájaním do celkov. Mix je ovplyvnený prisťahovalectvom a koloniálnou architektúrou, art deco, secesia, neogotika a francúzsky bourbonským štýlom. Veľmi sa mi páčia nádherné vysoké rohové budovy v meste a pohľady do ulíc. Neviem sa vynadívať, robím fotografie, veľmi sa mi nedaria. Skutočnosť je omnoho zaujímavejšia a krajšia s modrou oblohou nad mestom.
Po ubytovaní, odchádzame do koloniálneho centra. Prechádzame ulicou Avenida de Mayo, pripomína mi ulicu La Rambla v Barcelone. Sú tu práve talianske trhy s množstvom ľudí, jedál, syrov, špagiet, príjemných vôní. Pred vstupom na námestie sa nachádza provizórna tribúna, kde vystupujú folklórne súbory. Je tu jedinečná atmosféra, nemáme čas si ju vychutnať, len pozrieme tu a tam, máme nabitý program.
Na ulici sa nachádza kaviareň Café Tortoni z roku 1858. Keď prechádzame okolo, ľudia stoja v dlhočiznom rade, aby sa mohli dostať na kávičku. My pôjdeme na ňu na nasledujúci deň. V pohode bez radov . Prichádzame na Plaza de Mayo, Májové námestie. Je to miesto, kde sa udiali najdôležitejšie udalosti dejín Argentíny a mesta, miesto osláv a protestov. Na juhovýchodnej strane sa nachádza Casa Rosada, sídlo prezidenta odkiaľ Evita prehovorila k ľudu s Perónom. Neďaleko je sídlo národnej banky. V dominante Májového námestia Metropolitnej katedrále sa nachádza hrobka José Martina osloboditeľa Argentíny z pod španielskej nadvlády . Uprostred námestia sa týči Májová pyramída,„Obelisk“. Na južnej strane námestia je najstarší kostol svätého Ignáca z Loyoly.
Pokračujeme do švrte Puerto Madero, „Drevený prístav“. Štvrť bola v poslednom období prebudovaná a už nie je prístavom. Je to moderné centrum s množstvom reštaurácií a kaviarničiek v prízemných priestoroch vysokých budov. Nachádza sa tu plachetnica z 19. storočia, tehlové domčeky. Je tu otočný most Puente de la Mujer, aby mohli prejsť lode cez rieku. Dali sme si tu v príjemnej atmosfére kávičku, a zmrzlinu, na ktorú sa stálo v dvoch radoch. V jednom na zaplatenie a v druhom na vydanie zmrzliny. Zaujímavé, ešte som sa s tým nestretla.
V centre prechádzame cez Avenida 9 de Julia, „Triedou 9. júla“, ktorá je považovaná za najširšiu ulicu sveta. Nesie meno po dni nezávislosti Argentíny. V jej strede sa nachádza námestie Plaza de la Republica s Obeliskom Buenos Aires. Je to 71 metrov vysoký obelisk postavený na oslavu 400. výročia od prvého založenia mesta. Neďaleko Obelisku sa nachádza opera krajiny Teatro Colón. Prechádzame okolo budovy divadla a justičného paláca. Všade vládne príjemná atmosféra, sú tu pohodoví ľudia, sedia v reštaurácuách, jedia, pijú, usmievajú sa a nie sú zamračení. Možno aj preto, že je nedeľa…
Západne od Triedy 9. júla sa nachádza Palác del Congreso Nacional Argentino, už spomínaná budova argentínskeho parlamentu. Kupola budovy má 80 metrov. Prehliadka pomaly končí a ja som už neskutočne unavená. V určitom momente sa pozrie na mňa Silvia a spýta sa ma, či fungujem na predĺženú miechu. Otázka ma preberie a rozosmeje a robíme si srandu celou cestou do hotela. Na predĺženú miechu sme fungovali skoro všetky nasledujúce dni našej dovolenky, ale to som vtedy ešte netušila…
Recoleta a Boca 29. októbra
Na druhý deň ideme najskôr na kávičku a ja aj na „cheese cake“, tvarohový koláčik, do svetoznámej Café Tortoni. Kávička stojí 85 pesos, koláčik 140. Ceny podobné našim. Miestnou autobusovou dopravou sa dostávame na sever Buenos Aires. Ideme na cintorín Cementerio de la Recoleta. Sú tu pochované najvýznamnejšie osobnosti dejín Argentíny. Niektoré hrobky boli vyhlásené za historické pamiatky. Hrobky sú jedinečné umelecké diela. Vyhľadávaný je hlavne hrob Evy Perónovej. Západne od cintorína La Recoleta sa nachádza ulica Avenida Santa Fe, kde sa nachádza kníhkupectvo El Ateneo Grand Splendid sídliace v budove bývalého divadla. V čase našej návštevy je však zatvorené, je pondelok. Nevadí, je príjemné počasie, pohoda.
Boca
Výsledkom bohatej hudobnej tradície Buenos Aires je, že sa stalo rodiskom tanga. Práve tento tanec sa stal jedným zo symbolov Argentíny, ktorý zažil rozkvet v 40. rokoch 20. storočia, keď prichádzali do mesta imigranti z Európy a takto si krátili ťaživé chvíle v prístave. Miestnou autobusovou dopravou sa dostávame na juhovýchod mesta. Nakupujeme čerstvé ovocie, mandarinky, banány a pokračujeme pešo. Ovocie je tu veľmi chutné a sladké. Niektorí idú na národný štadión, ja a ostatní, ideme ku pobrežiu, kde sa nachádza štvrť La Boca. V minulosti sa tu nachádzal prvý mestský prístav, neskôr tu bolo centrum talianskeho prisťahovalectva. Najviac turistov vyhľadáva ulicu Caminito. Je tu množstvo rôznorodých farebných domov ako z rozprávky. Práve tu vzniklo tango. Na uliciach vystupuje mnoho umelcov, s ktorými sa dá odfotiť. Vládne tu perfektná atmosféra. Všade počuť hudbu a pred reštauráciami tancujú páry argentínske tango, aby prilákali hostí. Za poplatok si môžete zatancovať tango aj vy. Som nadšená, sledujem tanečníkov, ako sa obratne zvŕtajú v rytme tanga, počúvam hudbu….
Okolo 15.00 odchádzame najskôr miestnou autobusovou dopravou a potom metrom do Národopisného múzea. Je tu množstvo dinosaurov, jašterov, veľryby a rôznorodé kamene. Užasná expozícia. Sprievodca a Silvia sa do geológie vyznajú, tak len ticho počúvam, čo hovoria a snažím sa, čo najviac si zapamätať. Geológia ma vždy zaujímala. Náš učiteľ na gymnáziu prišiel na hodinu dvakrát do roka, keď bolo treba uzatvoriť známky. Doniesol množstvo kameňov, ktoré sme dovtedy nikdy nevideli, tak sme tipovali, aby sme nejako prešli… Strávili sme tu 2,5 hodiny.
Nemohli sme nájsť cestu. Najskôr sme sa motali dlho pešo, kým sme našli stanicu miestnej autobusovej dopravy a neskôr cestu do metra. Keď sme si sadli konečne v metre, všetci sme mali taký blažený pohľad, ako býva po sexe . Celý čas sme sa na tom zabávali a rehotali ako malé deti. Museli sme vyzerať veľmi unavene, pristavil sa pri nás konečne pekný mladý argentínsky muž a spýtal sa nás, či nepotrebujeme pomôcť. Silvia mu na to odpovedala, že je „very handsome man“ a on sa veľmi rýchlo od nás vzdialil bez poskytnutia pomoci…Keď sme boli mladé, hanbili sme sa povedať mužovi kompliment, v staršom veku s tým nemáme problém, ale druhá strana sa zľakne a radšej utečie…
Ideme ešte na večeru. Dávam si veľkú litrovú fľašu piva za 150 pesos, som smädná. Nakoniec sme ju vypili štyria a som smädná stále. Ryba so šalátom mi veľmi chutila. Som veľmi unavená, bolia ma kolená a kĺby ešte z cesty z Európy a z dvoch dní chodenia po Buenos Aires. Teším sa na posteľ. Skoro nič však nespím. O 1.30 vstávame, o 2.00 prichádzajú taxíky a odchádzame na letisko. 4.40 letíme do El Calafate.
