Novosibírsk

Cez mesto Omsk sme prechádzali skoro ráno na Cyrila a Metoda. Mali sme tu 30 minútovú zastávku. Vystúpili sme z vlaku a poobzerali stanicu a okolie stanice. Skutočne každá stanica predstavuje jedinečný architektonický skvost z exteriéru a interiéru. Mali sme čo obdivovať.  Od babušiek na stanici som si kúpila parádny piroh plnený mäsom. Bol veľmi chutný a  stál 90 rubľov. Raňajky som mala za sebou. Chýbala už len kávička…

V Barabinsku sme vystúpili a obdivovali  drevenú architektúru mesta. Muselo tu poriadne pršať, cesty boli zaliate vodou. Kúpili sme si veľkú údenú rybu za 300 rubľov.  Mali aj čerstvé jahody a iné ovocie a zeleninu. Rybu sme hneď viacerí zjedli a išli sme ju zapiť pivom  Sibírska korona. Stálo 120 rubľov a bolo veľmi dobré.  Kurz eura voči doláru sa v tom čase pohyboval okolo 70 rubľov za euro (presne 71,6 rubľov za euro). Takže pivo vyšlo na necelé 2 eurá. Podobne ako u nás.

Na 3332 kilometri sme prechádzali cez rieku Ob a o 3 kilometre  sme všetci vystúpili z vlaku a navštívili sme mesto Novosibírsk. Batožinu sme odložili do „Kamery chranenia“ alebo úschovne batožiny a vybrali sme sa odľahčení na prehliadku sibírskeho mesta.

Novosibírsk je tretie najväčšie mesto Ruska po Moskve a Petrohrade a najväčšie mesto na Sibíri. Má viac ako 1,5 milióna obyvateľov. Mesto bolo založené v roku 1893 pri výtavbe Transsibírskej magistrály počas výstavby mosta cez rieku Ob. Most bol neskôr zničený počas občianskej vojny v roku 1917.

Hlavnému námestiu, ktoré nesie meno vodcu proletárskej revolúcie, dominuje socha Lenina. V pozadí je budova opery a baletu  a mestské divadlo. Prešli sme sa po Červenom prospekte, pozreli sme  nádhernú  Katedrálu Alexandra Nevského postavenú  v novo byzantskom štýle. A. Nevský bol vojvodca a svätec a  bojoval proti Švédom aj Nemcom v 13.storočí.  Chrám bol postavený na počesť Alexandra III.  na konci 19. storočia. V roku 1915 nadobudol štatút katedrály a patrí pravoslávnej cirkvi.

Počas 2. svetovej vojny bol do Novosibírska presunutý priemysel z viacerých miest Ruska.  12 až 14 ročné deti tu vyrábali stíhačky Jakovlev za necelý kilogram chleba denne. V blízkosti starého mosta sa nachádza pamätník Alexandra III., na ktorého podnet sa začalo s výstavbou magistrály. Bol otcom Mikuláša II., ktorého popravili v Jekaterinburgu s celou rodinou ako posledného cára vládnuceho z dynastie  Romanovcov.

Metrom sme sa vrátili naspäť na stanicu. Vybrali sme si batožinu z úschovne a nastúpili do 3. vlaku v poradí na magistrále. Bol to vlak 78, druhý bol 76 a prvý 60. Nebol v ňom prvýkrát reštauračný vozeň a preto sme si  nemohli dať pivo počas celej cesty. Niektorí mali zásoby so sebou a posilňovali sa počas cesty zo zásob, prípadne ruskou vodkou, ktorej bolo všade neúrekom. Vo vlaku sme prespali a strávili celý nasledujúci deň 6. júla 2016. Stretla som sa tu  s chlapčekom Nikitom z Krasnojarska, ktorý cestoval s babuškou z mesta domov na dedinu. Dlho sme sa rozprávali o škole, o živote v meste a na dedine. Na 4098 kilometri sme prechádzali Krasnojarskom a riekou Jenisej. Nikita s babuškou vystúpili.   Ocitli sme sa v ruskej tajge. Ráno sme si kúpili na stanici rýchlo aspoň ruskú zmrzlinu, ktorá nemá konkurenciu.  Je najlepšia zo všetkých, ktoré som mala možnosť ochutnať.

Počas cesty som videla asi 3 stáda dobytka, žiadnu divú zver.  Po najdlhšom dni celého výletu nás čakala druhá noc v tom istom vlaku.  Hovorí sa, že všetko dobré si treba zaslúžiť a po daždi vždy príde slniečko.  Nás ráno čaká Irkutsk, brána k túžobne očakávanému Bajkalu. Veľmi som sa tešila a bola plná očakávaní. Bol pre mňa métou číslo jeden na púti Transsibírskou magistrálou.