Moskva

Odlet do Moskvy sa začínal stretnutím skupiny v Bratislave  pred Istropolisom a následným odchodom do Viedne 30. júna 2016. V skupine nás bolo 12 a boli sme dosť rôznorodí z hľadiska veku, záujmov  a aj iných hľadísk. V Škandinávii nás bola 49 plus dvaja šoféri autobusu.  Cestovali sme skoro tri týždne bez väčších problémov. Všetko záleží od sprievodcu ako skupinu riadi a či náhodou jedinci zo skupiny neriadia jeho. Sprievodca z Ruska, mladý muž vo veku okolo 35 rokov, nás zasypával historickými, geografickými a rôznymi inými faktami a vedomosťami, len čo sme sadli do autobusu v Bratislave. Bol mimoriadne vzdelaný a sčítaný a zdalo sa , že práca mu je koníčkom. Let z Viedne do Moskvy trval 2,5 hodiny. Pristáli sme o 15,30 moskovského času na Šeremetevom letisku, ktoré pôsobilo na mňa  dosť „socialisticky“, keď ho porovnám s inými letiskami. Nastúpili sme do  mikrobusu, ktorý nás viezol cez Moskvu vyše pol druhej hodiny  do hotela Izmajlovo. V Moskve sme strávili necelé 3 dni spolu s dňom príchodu a odchodu. Je to dosť málo času na hlavné mesto. Museli sme sa uskromniť, aby sme videli ešte zvyšok z  Ruska, trochu z Mongolska a  aj z Číny. Veľmi som sa tešila na objavovanie Ruska a bola som nadšená. Zdalo sa mi neuveriteľné, že som skutočne  v Moskve.

Moskvu nemožno podľa môjho názoru prirovnávať k Petrohradu. Petrohrad je jedinečný a romantický. Moskva pôsobila na mňa racionálne a chladno. Tak trochu socialisticky, aj keď aj tu je množstvo moderných výškových budov. Sú to dve úplne rozdielne mestá. Moskva má viac ako 12 miliónov obyvateľov a je najväčším mestom Ruska a Európy. Ďalšie  3 milióny ľudí denne dochádza, zhruba 3 milióny ľudí predstavujú návštevníci. Mesto leží na rovnomennej rieke Moskva a pretekajú ním aj ďalšie rieky. Je centrom politického, kultúrneho, ekonomického a vzdelávacieho života Ruska. Je tiež hlavným dopravným uzlom.

Po príchode do hotela a ubytovaní sme začali prehliadkou dedinky Izmajlovskaja. Sú tu na malom priestranstve postavené makety najvýznamnejších pamiatok Ruska. Bolo to zaujímavé vidieť podstatnú časť pamiatok Ruska na jednom mieste. Večer sme strávili prehliadkou moskovského metra. Každá stanica metra predstavuje jedinečný architektonický skvost a umelecké dielo. Vstup do metra stál 50 rubľov. Chodili sme zo stanice do stanice skoro do polnoci. Stropy, sochy, lustre, pamiatky a všade čisto. Celý večer sme sa vozili metrom a obzerali so zatajeným dychom jednotlivé stanice. Bol to skutočný umelecký  a dobrodružný zážitok. Veľmi sa mi to páčilo a odporúčam stanice vidieť. Nikdy som dovtedy take nádherné  metro nevidela  Podobné boli aj vlakové stanice na Transsibírskej magistrále. Každá jedna architektonické a umelecké dielo. Nenašli ste tu jedno špinavé miesto alebo  nejaký odpad. Po prehliadke metra sme sa stavili na pivo v blízkosti hotela a do postelí sme sa dostali až po polnoci. Začala naozajstná dobrodružná cesta.

Dedinka Izmajlovskaja

Chrám Krista Spasiteľa

Budíček sme mali skoro 1. júla 2016. Nestíhali sme poriadne dojesť raňajky a už nás čakala pred hotelom ruská sprievodkyňa. Jeden člen našej skupiny sa hneď v prvý deň ráno stratil. Všetci sme ho hľadali. Neboli sme úspešní, nezostávalo nič iné len na neho čakať. Keď sa vrátil, bol rozčúlený a sťažoval sa na sprievodcu, že ho neinformoval, kde je poštová schránka. Prvý konflikt bol na svete a všetci zo skupiny boli nervózni a pobúrení. Zvyšnú časť výletu sme preventívne hľadali poštové schránky. Mali sme nakoniec z toho zábavu. Sprievodkyňa bola distingvovaná ruská dáma, ktorá sa snažila udržať na uzde kumulujúcu bojovú náladu v skupine. Mala s tým pravdepodobne bohaté skúsenosti a vedela, že tým sa nič nevyrieši. Rozprávala nám s nadšením o Moskve, histórii a kultúre a ukazovala po ceste v mikrobuse významné budovy v Moskve napravo a naľavo, vpredu a vzadu.

Prvú zastávku sme mali v Chráme Krista Spasiteľa blízko Kremľa, ktorý je najväčším pravoslávnym chrámom na svete. Zmestí sa do neho okolo 10 tisíc veriacich. Architektúra chrámu pôsobí impozantne, kupola má viac ako 100 metrov. Výstavba chrámu má zaujímavú históriu. Je vernou kópiou chrámu z 19. storočia. Ten vznikol po víťazstve nad Napoleonom v roku 1812 ako vďaka za víťazstvo a pamätník ruskému ľudu. Základné kamene chrámu boli položené v roku 1839 a vysvätený bol až o 44 rokov neskôr v roku 1883.   Po revolúcii v roku 1917 vybrali miesto, na ktorom sa nachádzal chrám za miesto, na ktorom vybudujú pamätník socializmu, známy aj ako Palác Sovietov. Modernistická budova mala byť najväčšou budovou na svete. Na jej vrchole mala byť obrovská, 100 metrov vysoká, socha Lenina. Začiatkom decembra 1931 bol chrám vyhodený do vzduchu a ostali z neho iba ruiny a prach. Na vybudovanie Paláca Sovietov nebol však dostatok peňazí a miesto ohrozovali aj priesaky z rieky Moskva a vypuknutie   druhej svetovej vojny. Na mieste ostala zaplavená základová jama. Nikita Chruščov ju dal neskôr prestavať na obrovské verejné kúpalisko.

S koncom Sovietskeho zväzu sa začalo uvažovať o znovu postavení chrámu. V roku 1990 dostala Ruská pravoslávna cirkev povolenie na výstavbu nového Chrámu Krista Spasiteľa. Základný kameň položili ešte v ten rok. V roku 1992 sa začalo s peňažnou zbierkou a o dva roky neskôr sa začalo s budovaním základov. Chrám bol dokončený a vysvätený 19. augusta 2000. Interiér chrámu a výzdoba chrámu boli veľkolepé a nádherné zároveň. Nevedela som, kde sa najskôr dívať. V suteréne chrámu je ešte jeden chrám. Ten sme nenavštívili, bolo tam veľa ľudí a mali sme vymedzený čas. O existencii chrámu som netušila, neučili sme sa o ňom. Musím povedať, že bol pre mňa veľmi príjemným a nečakaným prekvapením v Moskve.

Červené námestie je hlavné námestie v Moskve, ktoré od roku 1991 patrí do svetového zoznamu UNESCO. Odohrávali sa tu najdôležitejšie historické udalosti. Bol tu kedysi trh, verejné popravy, vyhlasovali sa tu cárske rozhodnutia. Svoju dôležitosť stratilo, keď Moskva prestala byť hlavným mestom a stal sa ním Petrohrad. Získalo ju naspäť v roku 1918, keď sa Moskva stala opätovne hlavným mestom.  Konajú sa tu vojenské prehliadky, odtiaľto odchádzali v roku 1941 tanky na front, oslavoval sa tu let Gagarina do kozmu. Nachádza sa tu Kremeľ, bývalá kráľovská pevnosť a dnešné sídlo ruského prezidenta. Námestie slúžilo v minulosti a slúži dodnes  ako miesto dôležitých udalostí – korunovácie ruských cárov a štátnych osláv.

Chrám Vasilija Blaženého je významnou pamiatkou ruskej architektúry a súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO od roku 1990. Bol postavený v 16. storočí na príkaz Ivana Hrozného na počesť víťazstva nad Kazanským chánom. Ivan Hrozný prikázal obrať hlavného architekta o oči, aby už podobnú krásu nikdy nikde nevytvoril. Ten však ešte prežil Ivana Hrozného a tvoril ďalej.  Chrám pozostáva z 9 samostatných kaplniek alebo kostolov, ktorých kupoly majú cibuľovitý  tvar. Osem kupol symbolizuje 8 dní obliehania a 9 kupola symbolizuje 9. deň víťazstva nad Tatármi. Chrám plní muzeálnu a obradnú funkciu v súčasnosti. Vonkajší vzhľad pôsobí nádherne, úžasne a rozprávkovo. Nechcelo sa mi veriť v prvom momente, že naozaj pred ním stojím. Bola som dosť sklamaná z vnútrajška chrámu. Bol maličký, pôsobil stiesňujúco, nie veľkolepo ako jeho exteriér a ako som očakávala. Najlepšie je nemať veľké očakávania, potom je človek spokojnejší. Odohrával sa tu vokálny koncert 5 interpretov a ten mi hneď vylepšil skleslú náladu z interiéru chrámu.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Na západnej strane námestia sa nachádza Mauzóleum Vladimíra Iljiča Lenina,  kde je uložené zabalzamované telo zakladateľa Sovietskeho zväzu Lenina. Tešila som sa, že uvidím konečne  aj Lenina, no mauzóleum bolo v ten deň  zatvorené.

Na východnej strane námestia sa nachádza Štátny obchodný dom GUM-u (Gosudarstvennyj univerzalnij magazin). Názov štátny bol nahradený hlavným, keď prešiel do súkromných rúk. GUM je najväčší obchodný dom v Rusku a patrí k najväčším a najkrajším  na svete. Je postavený v pseudo ruskom štýle s presklenou strechou.  Stavba sa začala v roku 1883 na príkaz Alexandra III.. Brány obchodného domu sa otvorili o 10 rokov. Je 250 metrov dlhý a 88 metrov hlboký a pozostáva z 3 presklených pasáží, z ktorých každá má 3 poschodia. Obchodným domom som bola nadmieru prekvapená. Bolo to krásne, vzdušné a pokojné prostredie s obrovským množstvom kvitnúcich kvetov. Na radu nášho sprievodcu sme sa tu  najedli.  Dali sme si kuraciu polievočku s kôprom, kávičku a pivo. Všetko bolo veľmi chutné.

Chrám Matky Božej Kazanskej

Medzi GUMom a historickým múzeom sa nachádza Kazanský chrám. Kazanský, znamená, že je zasvätený Kazanskej ikone Bohorodičky. Pôvodne bol na tomto mieste drevený chrám zo 17. storočia. O 11 rokov bol postavený kamenný chrám. Podľa niektorých ústnych podaní v Kazani bola objavená ikona Bohorodičky a stali sa tu údajne aj nejaké zázraky. Počas socialistickej éry bol chrám používaný na svetské účely a aj na pionierske sľuby, ktoré si niektorí z nás ešte pamätajú. Dnešná mládež už určite ani netuší, čo to znamená. V 30. rokoch minulého storočia bol zbúraný a v 90. rokoch minulého storočia bol chrám opätovne postavený. Materiálne a nemateriálne škody, ktoré sa napáchali a stále páchajú pri zmene režimov a vládnych garnitúr sú nevyčísliteľné. Pravoslávne bohoslužby sa tu v súčasnosti konajú pravidelne.

Kremeľ

Za červenými tehlovými stenami Kremľa sa rozhodovalo a stále rozhoduje o osude celého Ruska. Kremeľ je sídlom prezidenta, hlavným politickým, kultúrnym a duchovným centrom mesta a aj najstarším miestom. Prvá zmienka pochádza z 12. storočia o zakladateľovi mesta I. Dolgorukom. Súčasné steny pochádzajú z 15. storočia, majú dĺžku 2,2 kilometra, výšku medzi 8 až 19 m a šírku 3,5 až 6,5 metra. Kremeľ bol ako 1. ruský objekt zapísaný v roku 1990 do zoznamu UNESCO.  V Kremli je 5 námestí.

Chrámové námestie

Na Chrámovom námestí Kremľa sa nachádza 7 nádherných chrámov ako z rozprávky. Sú postavené v tesnej blízkosti. Sú všetky biele a ozdobené zlatými kupolami. Vo vnútri chrámov sú vzácne ikony.

Chrám Nanebovzatia Panny Márie (Uspenský)

Uspenský je najväčší, najdôležitejší, najveľkolepejší a najstaršia pamiatka Moskvy, najväčšia kupolovitá stavba v Rusku z 15. storočia. Slúžil na korunovácia cárov, požehnanie pred vojnami. V dnešnej dobe slúži chrám ako múzeum. V interiéri je krásne vyrezaný trón cára Ivana IV. Hrozného, tzv. Monamachov trón.

Archanjelský

Je zasvätený archanjelovi Michalovi, ktorý bol ochrancom moskovských panovníkov. Chrám má päť kupol, z ktorých jedna je výrazne vyššia ako ostatné. Kupoly sú strieborné. Interiér chrámu je skromnejší a ponurejší. Zodpovedá to účelu chrámu. Konali sa tu hlavne zádušné bohoslužby. V chráme sú pochovaní vládcovia Moskvy a Ruska.

Chrám Zvestovania Panny Márie (Blahoveščenskij)

Tu sa konali svadby a krstiny ruských cárov. Je malý a má 9 kupol.

Chrám 12 apoštolov

Je najmenší z chrámov a nazývajú ho Katedrála minor.

Chrám Uloženia rúcha Panny Márie (rizopoloženija)

Sídlili tu moskovskí metropoliti a patriarchovia.

Verchospasskij chrám

Chrám je možné spoznať podľa 11 malých zlatých kupoliek s pravoslávnymi krížmi. Pre verejnosť je uzavretý a bohoslužby tu neprebiehajú.

Zvonica Ivana Veľkého

Bola najvyššou stavbou v meste až do 18. storočia. Má prezývku „horiaca sviečka“, ktorú pripomína. Má až 30 zvonov, najvyšší z nich Uspenský váži približne 7 ton.

Poklady Kremľa

Zvon Cár kolokol nikdy nezvonil. Má priemer a výšku  6 m a váži 200 ton. Pri požiari  sa z neho odlomil “kúsok“ vážiaci 11 ton, lebo nevydržal nával studenej vody v jame, kde bol umiestnený.

Cár puška so svojou dĺžkou viac ako 5 metrov, váhou 40 ton a kalibrom 900 milimetrov, patrí medzi najväčšie delo na svete. Tiež sa nikdy z neho nestrieľalo. Pôvodné gule vážili 800 ton, ale sa nezachovali.

Veľký Kremeľský palác

Bol postavený v 19. storočí, má rozlohu viac ako 25 000 m2 a má viac ako 700 miestností, 9 kostolov. Najokázalejšie z nich slúžia na štátne a diplomatické účely a ako rezidencia prezidenta Ruska. Verejnosti je prístupná Zbrojnica Moskovského Kremľa, ktorá má vo svojej zbierke nielen zbrane, ale aj šperky, ikony,  korunovačné oblečenie, tróny a sane ruských cárov. Prehliadka bola úžasná ako z ruskej rozprávky alebo byliny. Za príplatok sme niektorí boli aj v Diamantovej sále, ktorá sa nachádza v tej istej budove a obsahuje najvzácnejšie predmety zbierky – diamanty, šperky, brúsené kamene a korunovačné klenoty. Príplatok bol hodný toho,  čo sme videli.

Po prehliadke Manéžneho námestia sme odišli z Červeného námestia a večer sme sa metrom premiestnili do ruského cirkusu. Akrobati a zvieratá nám predviedli neskutočné čísla.

Novo dievocký kláštor 2. júla 2016

Novodievocký kláštor je jedným z najkrajších kláštorov v Rusku. V roku 2004 bol zapísaný do svetového zoznamu UNESCO. Bol založený začiatkom 16. storočia a v minulosti slúžil ako ženský kláštor a hlavne ako väzenie pre nepohodlné manželky cárov a aj ako pevnosť pred nájazdmi Tatárov. Je tu chrám Smolenskej Matky Božej  uprostred s jednou zlatou kupolou a 4 striebornými a červeno biely so zlatou kupolou  je chrám Zomretia Bohorodičky.

Súčasťou kláštora je aj najznámejší a najprestížnejší cintorín v Moskve, kde odpočívajú ruské a sovietske významné osobnosti.

Vrabčie hory

Moskva sa rozprestiera podobne ako Rím okolo 7 vrcholkov. Na každom z týchto vrcholkov stojí vyššia biela  budova, ktoré dal postaviť Stalin v 50. rokoch minulého storočia. Na Vrabčích horách stojí Moskovská štátna univerzita alebo aj Lomonosovova, v dalších dvoch sú hotely, v 2 ministerstvá a 2 z nich sú obytné budovy. Lomonosovova univerzita je z nich najväčšia. Je 240 metro vysoká, má 36 poschodí a 33 km chodieb. Hovorí sa, že keď sa dieťa narodí a strávi každý deň v jednej z miestností  univerzity, vyjde odtiaľ ako 70 ročné. Je ich tam vraj 26 645. Nemala som možnosť popočítať ich a tak stráviť v Moskve 70 rokov….

Prehliadku Moskvy sme zakončili prechádzkou po ARBATe. Je to pešia zóna a názov pochádza z arabského jazyka, čo je obchodná cesta prechádzajúca z východu. Vládol tu pokojný a pohodový deň. Skupina tanečníkov tancovala uprostred pešej zóny, ostatní sledovali a zabávali sa.

Na východ Ruska sme odchádzali z Kazanskej stanice poobede o 16,38. Dobrodružstvo pokračovalo nasledujúce skoro dva týždne. Veľmi som sa tešila a skutočnosť predčila  moje očakávania.  Sprievodca nás rozdelil do 3 kupé vedľa seba a „dežurnaja“ alebo sprievodkyňa nám dala čistú plachtu, obliečky na periny a uterák. V chodbe aj v kupé boli koberce. Všade bolo čisto. Na začiatku vozňa bola vo veľkej nádobe horúca voda, ktorou bolo možné si kedykoľvek zaliať čaj, kávu alebo polievku, prípadne vločky. Sprcha bola iba v prvom vozni, v ostatných boli len toalety, ktoré sa mohli používať iba počas jazdy a boli uzamknuté pol hodiny pred príchodom do stanice. V kupé boli 4 ležadlá. Ja som sa dostala bez hlasovania alebo dobrovoľného výberu na horné podlažie v kupé. Malo to svoje výhody aj nevýhody, tak ako všetko. Keď sme sa trochu  usadili, dežurnaja nám doniesla večeru.  Bolo možní  sa najesť alebo  dať si drink aj v reštaurácii vlaku. Väčšinou to bol boršč, soljanka, pelminy alebo palacinky. Jedlo bolo možné si kúpiť aj v staniciach. Tu predávali babušky pečené alebo údené ryby, ktoré nemali chybu, čerstvé ovocie alebo zeleninu. Vlak postupoval  podľa presného harmonogramu, ktorý bol vyvesený v každom vozni a mohli ste si dopredu naštudovať kde a ako dlho sa bude v tej ktorej stanici stáť. Niekde sa stálo 2 minúty, niekde aj 20 alebo 30 minút a vtedy bolo možné vyjsť von, poobzerať stanicu, urobiť si nákup, prípadne sa poprechádzať a uvoľniť ztuhnuté svalstvo.

Na prvej stanici sme vyšli v Kazani na druhý deň ráno 3.7. 2016 o 5.10 . Časový posun o 1 hodinu viac oproti Moskve. Okolie stanice bolo vyzdobené kvetmi. Na stanici sa muselo vždy prejsť cez kontrolné zariadenie ako na letisku. Cesta na východ Ruska pokračovala brezami, borovicami a smrekmi. Vlak tiahol  dlho rovinatým terénom s močariskami a občas obrobenými políčkami so zemiakmi, ktoré boli podstatne redšie ako tie naše. Občas sme videli malé náhodné drevené domčeky, niekde boli usporiadané do radov ako kvety v záhradke.