Ráno 15. septembra 2017 je na Slovensku štátny sviatok. Ja som ďaleko v Južnej Amerike a mám opäť skromné raňajky. Po nich idem s ostatnými členmi skupiny objavovať ďalšie pozoruhodnosti a zákutia Peru. Nachádzame sa okolo 1000 kilometrov na juh od Limy. Máme za sebou 4 dni dovolenky aj s cestou. Čaká nás ešte 13 dní prekvapení na opačnej pologuli Zeme. Ideme koloniálnymi ulicami a uličkami do centra Arequipy so štvorcovým námestím. Smerujeme na Hlavné námestie mesta podobne ako v Lime. Po perfektne vydláždenej ceste míňame františkánsky kostol a kláštor. Jezuiti a františkáni boli aj tu. Kostoly, katedrály, baziliky a iné cirkevné ustanovizne sú toho svedkom po celej Južnej Amerike.
Arequipa je druhým najväčším mestom v Peru. Mesto založili Španieli v 16. storočí (1540). Postavili ho z tufy. Tufa je vulkanický kameň, ktorého je tu neúrekom vzhľadom na blízkosť stále činného vulkánu Misti (5825) a ďalších dvoch sopiek, Chachani a Picchu Picchu. Mesto často volajú aj Biele mesto. Arequipa je nádherné koloniálne mesto. Leží v nadmorskej výške 2328 metrov nad morom. Najvyšší bod mesta dosahuje výšku 2810 metrov nad morom. Neuvedomujeme si, že sme vyššie ako na našom Gerlachovskom štíte. Prechádzame sa a nemáme zatiaľ žiadne problémy. Podnebie je tu suché, teplota sa pohybuje v priebehu roka od 5 stupňov C v zime až po maximálne 25 stupňov C v lete. Väčšina dní v roku je slnečných. Je to markantný rozdiel v porovnaní s hmlistou a zamračenou Limou. Hneď sme veselší a radostnejší, keď vidíme slniečko. Daždivo býva od decembra do marca. Cez mesto preteká rieka Chili.
V roku 2000 bolo historické centrum Arequipy zapísané do zoznamu UNESCO. Sídli tu ústavný súd Peru a je tu 15 univerzít. Mesto má okolo 1 milióna obyvateľov. Je to druhé najväčšie priemyselné a obchodné centrum Peru. Priemysel je rozvinutý predovšetkým textilný. Po získaní nezávislosti bola Arequipa necelých 50 rokov hlavným mestom Peru (1835-1883).
Katedrála v Arequipe (Basilica Catedral de Arequipa ) je považovaná za najdlhšiu katedrálu. Je postavená skoro na celej severnej strane Hlavného námestia (1540). Je najväčšia v Peru a je sídlom arcibiskupstva. Bola veľakrát poškodená požiarom a veľmi často sa opakujúcimi zemetraseniami. V júni 2001 bolo zemetrasenie o sile 8,1 Richterovej stupnice. Ľavá veža bola úplne zničená a pravá utrpela vážne poškodenie. V auguste 2002 boli obe veže opravené na výročie založenia katedrály. Vo vnútri katedrály je múzeum.
Nádherným svedkom koloniálneho obdobia je aj jezuitský kostol s kláštorom nachádzajúci sa na južnej strane námestia. Pôvodný kostol, ktorý je centrom komplexu, bol zničený zemetrasením v roku 1584. Súčasná podoba a štruktúra sa datuje do 17. storočia (1650). Jezuiti tu prišli v roku 1568 a hlásali vieru po celej Južnej Amerike. Postavili tento kláštor a kostol. V súčasnosti sú tu dookola nádvoria obchody s drahým tovarom z baby Alpaky. Svetrík stoji okolo 600 soles. Čo je našich skoro 160 EUR. No a potom nekúp to…
Po prehliadke historického centra ideme na obed do jednej z reštaurácií nachádzajúcich sa na prvom poschodí v centre námestia. Objednávam si Ocopa Arequipena. Sú to zemiaky s omáčkou, olivou, syrom a vajcom za 22 soles, plus kávička k tomu za 10 soles.
Martinka odišla so sprievodcom vyzdvihnúť po 4 dňoch konečne stratený kufor. Keď sa vrátia a vidím kufor, prekvapuje ma, čo môže mať nabalené v takom maličkom kufri a či sa jej oplatilo ho vôbec hľadať. Ona urastená dievka, kufor maličký…
Poobede odchádzame do dediny Chivaj. Pôjdeme pozrieť kaňon de Colca dvakrát väčší ako Grand kaňon. Po ceste prvýkrát vidíme práve tu „ťavy“ žijúce v Amerike. Na rozdiel od svojich príbuzných, tiav, nemajú hrb. Sú to lamy, dva druhy alpák a vikune. Žijú v Andách, väčšinou v Peru a Bolívii, ale aj v Patagónii, Chile a Argentíne. Majú vysoký obsah červených krviniek, preto môžu žiť aj vo vysokej nadmorskej výške Ánd. Ich trus slúži aj ako palivo. Už Inkovia mäso z nich zmrazovali a potom sušili. Sušené mäso sa volá charqui a používa sa pre horolezcov.
Sme z nich vo vytržení, keď ich zbadáme. Elegantne a rýchlo sa pohybujú. Sú to milé zvieratá. Dozvedáme sa, že lamy pľujú na ľudí. Majú dlhé uši ako banány a dosahujú aj 2 metre. Používajú sa aj na nosenie a unesú až 60 kg. Ak sa lame naloží veľa, sadne si a nepohne sa, kým jej neuberiete. Ak ju nútite, jednoducho vyvráti na vás celý žalúdok. Divé lamy sa volajú Guanako a žijú v tých najdrsnejších podmienkach Ánd a až po Patagóniu a Ohňovú zem. Alpaky žijú v oblastiach, kde sa teplota pohybuje v rozmedzí 50 stupňov C a vydržia veľa dní bez vody. Alpaka dredová má krátke uši a dlhú srsť podobnú dredom. Alpaka huňatá, pravdepodobne som si ju sama tak nazvala, má krátku srsť.
Alpaky ovulujú pri pohlavnom akte, ktorý trvá dlho podľa nášho sprievodcu. Sú tehotné 11 mesiacov a do 15 dní môžu byť znova gravidné. Dlho sa na túto tému zabávame. Čo je „dlho“ pri pohlavnom akte nikto nevedel definovať. Stal sa z toho čisto subjektívny pojem. Každý tému uzavrel vlastnou predstavou. Ťažko povedať, či je to naozaj pravda, ale dozvedeli sme sa aj takúto informáciu. Vikune žijú vysoko v Andách a majú krátku srsť, ktorá sa považuje za najkvalitnejšiu na zemi. Sú divé. Mäso z týchto zvierat sa používa dennodenne v kuchyniach v krajinách Južnej Ameriky, je zdravé s vysokým obsahom bielkovín a nízkym obsahom tuku.
Chivay a kaňon de Colca
Pred prudkým klesaním do dediny Chivay musíme vyjsť ostrými serpentínami do najvyššieho bodu oblasti Patapampa vo výške 4910 metrov nad morom. Mali tu byť nádherné výhľady na okolité sopky. Bol to jedinečný bod, z ktorého malo byť ideálne vidno široko ďaleko. Namiesto výhľadov fúka, sneží a prší. Je tu mimoriadne nehostinne a zima. Prvýkrát počas nášho pobytu v Peru. Bez toho, že by sme videli čo i len jednu sopku alebo aspoň nejaký náznak malého kopca, sa poberáme ďalej. Čakajú na nás strmé serpentíny dolu do doliny. Namiesto výhľadov na sopky z najvyššieho bodu sa nám ponúkajú nádherné výhľady na dedinu a jej okolie s terasami.
Do dediny Chivay prichádzame cez množstvo serpentín vyformovaných do svahu strmej doliny a vyliatych perfektným asfaltom. Opäť myslím na slovenské cesty. Ako je to možné, že v Peru sú cesty v takých nehostinných podmienkach v takom perfektnom stave a u nás nie je možné dokončiť 500 kilometrov diaľnic za 27 rokov od revolúcie…
Po absolvovaní serpentín, ktorými strmo vchádzame do dediny s bránou, musíme pred vstupom zaplatiť vstupné 70 soles do národného parku. V dedine je námestíčko s kostolom. Blízko námestia je ešte v tom čase otvorená tržnica. Dá sa tu kúpiť všetko možné od výmyslu sveta. Niektorí z nás aj nakupujú. Ja zatiaľ len obzerám. Nákupná horúčka ma zatiaľ nechytila. Príde až neskôr, ale o to intenzívnejšie. Skôr či neskôr to každého raz chytí.
Po vybavení ubytovacích formalít v hoteli ideme do miestnej reštaurácie na večeru. Objednávam si polievočku z quinoi a prvý a aj poslednýkrát mäsko z alpaky. Stálo to okolo 20 soles. K druhému jedlu dávajú vždy kôpku ryže a kôpku hranoliek. Parádne je to. Chutí mi oboje. Quinoa je andská plodina, ktorá pochádza z oblasti jazera Titicaca v Peru. Ide o pseudo obilninu. Dozvedám sa o nej prvýkrát vo svojom živote. Ostatní účastníci peruánskeho výletu ju poznajú a hovoria, že je možné ju kúpiť aj na Slovensku. Považuje za základ zdravej modernej výživy.
Neskôr som si na tržnici kúpila aj ja domov pol kila bielych semien quinoi asi za 1,5 soles. Dávala som ju do každej polievky namiesto halušiek z ovsených vločiek, kým sa neminula. Je veľmi chutná, zasýti a je ľahko stráviteľná. Varím ju 10 až 15 minút. Je príbuznou červenej repy a špenátu. Obsahuje aminokyseliny, kalcium, fosfor a železo. Je jedlá celá, listy, stonky a najviac sa používajú semená. Existuje viacero druhov, ktoré sú sfarbené do oranžova, ružova, fialova, hneda, ale môžu mať aj čiernu farbu. Neobsahuje lepok. Pre Inkov tvorila základ potravy. Peru je jej najväčším producentom a vyváža ju do celého sveta.
Na druhý deň ráno sa dozvedáme, že Martinka vracala celú noc z jedla skonzumovaného na večeru. Mala chúďa stále problémy. Hneď na druhý deň som jej dala jedno balenie antibiotík, ktoré som mala so sebou. Mala zapálené priedušky. Modlila som sa, aby som neochorela. Mala som dve balenia pre každý prípad. Jedno balenie by mi bolo málo. Našťastie to dobre dopadlo. Neochorela som a jej som pomohla.
Po skúsenostiach z Mexika si dávam vždy predpísať lekárke širokospektrálne antibiotiká. Na hoteli bolo opäť veľmi zima. Vôbec sa nekúrilo. Zatvorila som okno. Jednu noc bude zavreté, druhú otvorené. Mrzla som každú noc a nepomáhali ani ďalšie vrstvy.
Dedina Chivay sa nachádza v nadmorskej výške okolo 3600 metrov nad morom a má viac ako 6000 obyvateľov. Dookola sú vybudované terasovité políčka ohradené skalami a väčšími a menšími balvanmi. Na políčkach pestujú quinou, zemiaky, fazuľu….
Inkovia, keď dobyli nové územia, najskôr zorganizovali hospodárstvo. Vybudovali cesty a terasy, aby fungovalo dennodenný život obyvateľov. Až potom išli dobíjať ďalšie nové územia. Z mikrobusu vidíme somáriky, kone a prvýkrát býčkov. Ľudia aj tu žijú v komunitách. Pomáhajú si vzájomne. Chráni ich Apu, hora. Dozvedáme sa, že v minulosti si deformovali hlavy na špicaté a čapaté. Až keď prišli Španieli, zakázali im to robiť. Všetci nosia klobúky, muži aj ženy.
Raňajky máme v ten deň veľmi skoro. Už pred šiestou. Musíme sa ponáhľať. Chceme vidieť kondorov ako vylietavajú zo skál lemujúcich kaňon de Colca v údolí Valle del Colca. Rýchlo čo to zjeme a celí natešení nastupujeme do mikrobusu. Pomaly stúpame okolo cesty ponad kaňon až do bodu, kde žili v skalách kondory. Bod, z ktorého ideme sledovať kondory sa nachádza vo výške 3820 metrov nad morom. Prechádzame tunelmi bez technológie a svetla. Dozvedáme sa, že kondor je najväčší lietajúci vták. Sú dva druhy, andský a kalifornský. Má rozpätie krídel až 3 metre. Je monogamný a lieta v pároch. Mladé kondory sú hnedé. Hniezdia v jaskyni nad útesmi. Kondor predstavuje jeden prvok andskej trilógie, ďalšie dva sú puma a had. Trilógia znamená spojenie troch prvkov sveta, neba, zeme a podzemia.
Na prehliadku kondorov čakáme pol druhej hodiny. Sú tu opäť ľudia z celého sveta. V krátkych nohaviciach, ale aj nababušení ako my. Ja mám oblečené aj spodky. Ráno je veľmi zima. Vrstvenie oblečenia pokračuje celý výlet. Inak sa nedá. Možno dá, ale s chorobou a v posteli alebo na sedadle autobusu. Tri vtáky na chvíľu preletia , ale opätovne sa vracajú do jaskyne. Nemajú ešte dostatok slnečných lúčov. Dva sedia pod obrovským balvanom na skale. Vidíme ich z iného uhla. Ukázali nám ich iní účastníci tohto prírodného divadla.
Radíme sa vzájomne v medzinárodnom tíme, kde ich možno vidieť najlepšie a z akého uhla. Dávam si aj kávičku od miestnych žien predávajúcich blízko výhľadu. Už mi je zima. Kávička ma trochu zahrieva. Keď sme odišli všetci na toaletu, vyšlo konečne slnko. Kondory vtedy vzlietajú. Je ich 6 alebo 8. Ťažko povedať, lebo sa kadejako križujú počas letu. Predvádzajú nádherné divadlo pod otvoreným nebom. Je to niečo úžasné. Mám husiu kožu. „Najlepšie veci na svete sú zadarmo“, povedal raz jeden významný hudobník, keď odchádzal z tohto sveta. Viackrát som mu už musela dať za pravdu.
Po prehliadke ideme asi na hodinovú prechádzku ponad kaňon. Obdivujeme nádherné hlboké a strmé útesy, kaktusy a inú kvetenu dookola. Pohľady sú prekrásne a jedinečné. Všetko dookola vytvára jedinečnú a neopakovateľnú scenériu. Kochať sa môžete pohľadom nielen na kaňon samotný, ale aj na voľne žijúce lamy a úchvatné kondory. Nádhera. Krásne ráno a perfektná nálada na celý deň.
Kaňon je so svojimi 5000 metrami jedným z najhlbších kaňonov sveta. Meria sa od najvyššieho bodu až po najnižší bod kaňonu. Je dlhý viac ako 100 kilometrov. Od Arequipy je vzdialený zhruba 3 hodiny cesty autobusom. Blízko Arequipy je prameň najväčšej rieky na svete, Amazonky. Je to v Nevado Mismi vo výške 5170 metrov nad morom a podľa nášho sprievodcu bol objavený Čechmi. Amazonka má najväčší celkový tok zo všetkých riek. Preteká ňou viac vody ako cez Mississippi, Níl a Žltú rieku dokopy.
Dedina MACA a drink z kaktusu
Po ceste naspäť sa zastavujeme na kyslý a osviežujúci nápoj z kaktusu a z Pisca. Nápoj stál 6 soles. Bol chutný a osviežujúci. Ako náhle vychádza slnko, teplota rapídne stúpa, vrstvy sa pomaly zmenšujú a ruksaky zväčšujú. Tento proces prebieha dennodenne. Inak sa ani nedá. Ráno a večer bolo okolo nuly, cez deň teplota dosahovalo niekedy aj viac ako 20 stupňov Celzia.
Prehliadame si miestny tufový kostol, ľudí prezlečených za kondorov, detičky s malými lamami. Jedinečná atmosféra. Poberáme sa ďalej.
Po ceste naspäť opäť prechádzame miestom, z ktorého vidno 6 vulkánov, Chachani (6075 m), Misti (5825 m), Ubinas (5672 m), Ampato (6288 m), Sabancaya (5976 m) a Hualca. Opäť nemáme šťastie a nevidíme ich. Vidíme aspoň kamene s názvami vulkánov a ich nadmorskou výškou.
Smerujeme k jazeru Titicaca. Ideme do mesta Puna nachádzajúceho sa na brehoch jazera Titicaca v nadmorskej výške okolo 3800 metrov nad morom. Hlavné mesto oblasti Puno je Juliaca, cez ktorú prechádzame tesne pred vstupom do Puna. Patrí medzi najvyššie a najväčšie položené mestá sveta. Inkovia verili, že vo vodách jazera Titicaca sa zrodilo Slnko. Dnes je jazero v dôsledku rozvoja toxicky znečistené z riek, ktoré do neho pritekajú. Z nelegálnych zlatých baní vysoko v Andách vypúšťajú do rieky končiacej v jazere obrovské množstvá ortuti.