Krabi

Po absolvovaní cesty loďou z ostrova Ko Phan Ghan, sme nastúpili na autobus smerujúci do Krabi. Už nás čakali zriadenci a podľa lístka nás navigovali ku správnemu autobusu. Všetko fungovalo organizovane bez čakania alebo prestojov. Bolo úplne jedno, kde ste si lístok kúpili, či v penzióne alebo v cestovnej kancelárii alebo kdekoľvek inde. Vždy a všade o vás vedeli a posúvali si vás medzi sebou. To ma na Thajsku fascinovalo. Javilo sa to ako neriadený dobre fungujúci systém.

Cesta autobusom na Krabi trvala zhruba tri a pol hodiny. Sadli sme si dopredu na predné sedadlá druhého poschodia autobusu. Nikdy sme vpredu nesedeli. Bol to zaujímavý pocit, mali sme nádherné  výhľady. Z  vtáčej perspektívy sme sledovali krásy thajskej prírody. Po celom Thajsku sú rozsypané obrovské vápencové balvany. Pôsobia dojmom ako keby ich niekto rozsypal a oni spadli kade-tade. Buď na súš alebo do mora. Sú  porastené bujnou dažďovou džungľovou  vegetáciou v dôsledku obrovskej vlhkosti v čase monzúnov, ale aj po nich. Je tu naozaj mimoriadne vlhko. Obrovské balvany vytŕčajú tu a tam ako obrovskí ochrancovia, ktorí majú na starosti sledovať a strážiť, čo sa deje a v prípade potreby zasiahnuť a ochrániť. Boli to úžasné pohľady až do času,  kým sme  nepospali od únavy a pokoja na duši.

Autobus nás doviezol tesne pred súmrakom na okraj mesta Krabi. Mysleli sme a celý čas sme boli v tom, že nás odvezie až do centra mesta. Na naše veľké a nemilé prekvapenie sme mali ísť z okraja mesta ďalej taxíkom, ako sme sa na tvárnosti zeme  dozvedeli.  Boli sme z toho dosť otrávení a sklamaní, že musíme zasa hľadať ďalší transfer.  Prehadzovať celú batožinu hore dolu a dohadovať cenu za taxík. Niekedy to bola fakt otrava dohadovať sa s taxikármi. Inokedy naopak aj zábava, keď bola  chuť na vyjednávanie a dohadovanie sa.  Všetci taxikári samozrejme vedeli, že sa nemáme ako inak dostať do centra, tak skúšali na nás, čo sa dalo.

Niektorí úplne bez rozmyslu. Skúšali opäť vysoké ceny. Po dlhom boji sme sa dohodli a zobrali taxík ešte s jednou mladou Nemkou  za 150 bahtov. Nemka cestovala po Thajsku sama už druhý mesiac a keď bolo možné,  využila výhody hromadného transferu.

Taxík nás doviezol a vyložil  v strede mesta. Začal opäť  ten istý kolotoč. Hľadať hotel, kde by sme mohli prespať najbližšie tri až štyri noci. Hotel, ktorý mala dcéra pôvodne zapísaný z príručky,  bol už obsadený. Museli  sme  hľadať iný. Ako obyčajne sme boli znova unavení z celodenného cestovania, tak sme sa snažili  nájsť niečo v blízkom okolí centra.  Po chvíli  nám padol do oka hotel s grandióznym názvom „Grand Hotel Krabi“. Bol  situovaný smerom na juh od nášho pôvodného výberu. Jeho vnútro už s tým názvom nemalo moc spoločné. Za 500 bahtov na dve noci na izbu, to bola parádna cenová ponuka. Preto sme ju rýchlo akceptovali. Zobrali sme batožinu, veľkú aj malú a išli sme na izbu.

V hoteli bola na prízemí cestovná kancelária. Po vybalení a osviežujúcej sprche sme sa rozhodli ísť do vstupnej haly hotela a  kúpiť si cestu  na Ko Phi Phi ostrovy. Obsluhovala nás veľmi milá a usmiata mladá dievčina. Bola oblečená  a učesaná ako bábika. Keby nehovorila a neusmievala sa a len tak tam sedela, mohli ste si myslieť, že tam posadili bábiku na prilákanie hostí.  Diskutovala s nami  a hovorila nám o výlete a živote v Krabi aj to, čo nemusela, len aby sme boli spokojní. Výlet stál  950 bahtov plus ďalších 200 bahtov za vstup do národného parku. Doplatok za vstup na ostrov  sme  zaplatili až na ceste späť z výletu sprievodcovi z lode.

Krabi leží na brehoch Andamanského mora

Krabi je hlavné mesto provincie Krabi nachádzajúcej sa na  západnom pobreží južného Thajska na brehoch Andamanského mora. Na tomto mieste sa vlieva rieka Krabi  do zálivu Phang Nga. Mesto je vzdialené skoro 800 kilometrov od hlavného mesta Bangkoku smerom na juhozápad. Má viac ako 50 000  obyvateľov. Väčšinu obyvateľov tvoria budhisti, zvyšok sú prevažne moslimovia.  Krabi patrí medzi najstaršie osídlenia v Thajsku datujúce sa do rokov 25 000  až 35 000 pred našim letopočtom. Tomu napovedajú mnohé maľby a kostné nálezy v početných jaskyniach a skalných útesoch na území.

Malé súostrovie Ko Pi Phi, kde sme mali v úmysle ísť, pozostáva zo šiestich ostrovov. Je to jedno z najkrajších a najprístupnejších súostroví na svete. Ostrovy sa stali známejšími až keď opustená Maya Beach bola použitá pre natáčanie britsko-amerického filmu Pláž,  v ktorom hlavnú úlohu stvárnil Leonardo DiCaprio. Panoramatické výlety a výhľady na exotické ostrovčeky  zanechajú nezabudnuteľné dojmy.

Provincia Krabi je vzdialená približne 120 kilometrov od známeho strediska Phuket. Phuket sme už nemali čas navštíviť. V  provincii Krabi je široká dostupnosť pestrých, lacných a kvalitných služieb.   Podobne ako Phuket, čelí aj Krabi monzúnovým  dažďom zhruba od mája do novembra. V prvej polovici októbra,  keď sme tu boli my, pršalo nám len párkrát,  krátko, ale o to intenzívnejšie.

Medzi najznámejšie ostrovy v  oblasti patria Ko Phi Phi a Railay. Ak všetko pôjde podľa plánov a nezasiahne do nich buď vyššia moc, alebo iná neočakávaná udalosť, mali sme tieto dva ciele v oblasti. Dá sa tu otestovať množstvo aktivít. Všade sa dá potápať, šnorchľovať, sledovať vtáky, objavovať skalné útesy a početné jaskyne. Dokonca sa dá aj liezť po skalách, napríklad na Railay. Prichádzajú tu horolezci z celého sveta, aby otestovali svoje lezecké skúsenosti na obrovských miestnych skalách a skalných útesoch. Lezecké skaly sa nachádzali aj blízko komplexu bungalovov, v ktorom sme boli ubytovaní,  počas trojdňového pobytu na Railay.

Každé ráno sa v Krabi konajú  ranné trhy, ktoré sú najväčšími trhmi v južnom Thajsku. Trvajú v čase od šiestej hodiny rána do doobedia jedenástej hodiny. Ráno sa tu predáva ovocie, zelenina a  cukrovinky.  Hlavné mesto provincie Krabi je známe  aj svojím veľkolepým nočným trhom  v centre mesta. Jeho brány sa otvárajú každý deň so západom slnka a zatvárajú sa až o polnoci. V Thajsku nie je zvykom variť si doma každý deň. S nástupom tmy sa v každom meste,  či trochu väčšej dedinke  otvárajú nočné trhy. Tu  sa miestni môžu najesť. Nielen miestni,  ale aj cestovatelia a turisti. Zažili sme to aj my na vlastnej koži.

Všade sú mobilné kuchyne na kolieskach. Cítite rôznorodú vôňu,  niekedy príjemnú a niekedy aj veľmi nepríjemnú. Cítiť vôňu škvarenia podivných dobrôt, ale aj omamnú vôňu korenia. Rezance, sladká ryža s mangom, ovocné špízy a samozrejme vyprážané húsenice a kobylky. Prípadne iné, pre našu kuchyňu neakceptovateľné tvory živočíšnej ríše. Lahôdky thajskej kuchyne, ktoré sa tu dajú ochutnať,  sú nespočetné. Trh ponúka aj čerstvé ryby,  či plody mora. Samozrejme nesmie chýbať všade prítomná zelenina. Thajčania ju vedia výnimočne dobre ochutiť.  Všetko pre našinca za prijateľné  ceny. Tomu zodpovedá niekedy aj úroveň stolovania na nočnom trhu.

Večer sme sa išli aj my najesť na toto preslávené a ospevované miesto so širokou ponukou jedla. Už z diaľky sme zacítili okrem iných vôní, aj nepríjemný zápach kanalizácie a niečoho pokazeného. Nevedeli sme to presne identifikovať, čo to bolo. Najskôr zmes viacerých nepríjemných faktorov. Dcéra prišla v tom momente  pravdepodobne o orgány čuchu, lebo zápach, ktorý bol obrovský, ona necítila.  Cítim ho aj pri písaní týchto riadkov.  Pod nedefinovateľným vplyvom sa dala zlákať prvou milou dievčinou  na jedlo. Usadila nás ku kvázi „stolu“ s gumeným a nie čistým obrusom. Nemali sme silu jej oponovať a odporovať. Keď sa dcéra pre niečo nadchla a rozhodla, mohli ste jej dať aj neviem aké protiargumenty, neustúpila od svojich dobrých a hlavne dobrodružných úmyslov.

Ťažko definovateľný zápach sa tiahol hlavne z jednej strany. Myslela som, že vydám na stôl zvyšky mojej dávno prijatej a ešte nestrávenej potravy, ak vo mne ešte nejaká bola vzhľadom na hlad, ktorý som cítila. V ten deň sme sa poriadne nenajedli  celý čas. Jedli sme  sladkú sušenú ryžu, ktorú deti kúpili pri odchode z ostrova Ko Phan Ghan. Nemali sme čas na poriadne jedlo. Tak už to chodí pri cestovaní a častom presúvaní sa z miesta na miesto. Nikdy sa nevie kde, kedy a čo sa bude najbližšie jesť. Raz sú strava a prostredie dobré, raz naopak. Nevie sa na čo sa natrafí, aj keď je to odporúčané v cestovateľských príručkách.

Po chvíli sedenia sme sa dohodli aspoň na presune k inému, trochu čistejšiemu stolu a ďalej od centra zápachu. Dcéra súhlasila aspoň s presunom, ale moc to nepomohlo. Keď neprší, aspoň kvapká. Objednali sme si. Po veľmi krátkom čase nám dievčina doniesla objednané jedlo. Bála som sa ho dotknúť, ale hlad bol zlý. Človeku sa chce tak strašne žiť.  Jedlo som silou vôle zjedla. Podobne aj ďalší dvaja členovia posádky naservírované jedlo len  ťažko prehĺtali. Bolo to zrejmé  z tvarí, že si jedlo nevychutnávajú.  Len dcéra si náramne pochvaľovala jedlo a  atmosféru. Všetko bolo super.

Bála som sa, aby sa syn nedostal do nemocnice pre žalúdočné problémy. Mal so žalúdkom ťažkosti od začiatku ako sme prišli do Thajska. Neviem presne z čoho. Nesledovala som, čo,  kedy a koľko zjedol. Je možné, že to bolo z pikantných polievok. Tie som použila aj ja ako preháňadlo, keď som mala opačné problémy so zápchou. Syn čas od času hovoril, že sa necíti dobre. Do postele som si večer  líhala s tým, že možno pôjdeme všetci na pohotovosť, alebo budeme minimálne sedieť do rána na toaletách. Všetko dobre dopadlo a nikomu sa nič nestalo. Nemali sme  žiadne výraznejšie zdravotné problémy  v tú noc a nasledujúci deň.

Počas nášho pobytu na Krabi sa tu premávali  kolóny áut zaujímavo ozdobené ovocím a zeleninou. Za  zvuku hlučnej hudby a bubnovania prechádzali takto ozdobení mestom. Oslavovali takýmto spôsobom bohatú úrodu ovocia a zeleniny. Festival sa koná každý rok o takomto  čase. Hudba a ozdobené autá vytvárali veľmi zvláštnu a zaujímavú atmosféru.

Súostrovie Ko Phi Phi

Na druhý deň ráno sme vstali, zbalili veci na výlet a vyšli do ulíc Krabi. Deti zobrali so sebou aj špinavú bielizeň do práčovne.  Išli sme sa naraňajkovať do reštaurácie hotela, kde sme pôvodne chceli bývať na Krabi.  Obsluhovali nás dvaja vtipní mládenci, ktorí stále o niečom vtipkovali. Nemali veľa na výber, tak sme si dávali skoro stále to isté dookola.

Pred vstupom do reštaurácie sa Thajčania vyzúvajú.  Topánky nechávajú voľne pohodené pred vstupom. Pred každou reštauráciou bolo množstvo topánok, väčšinou ľahkých sandálov od výmyslu sveta.  Vyzutí je potrebné  ísť aj na toaletu. Je to nepísaný zákon. Prvýkrát som išla bosá na toaletu práve v tomto hoteli. Asi aj posledný. Snažila som sa takýmto zážitkom a udalostiam vyhýbať na thajskej pôde. Nie som „fajnovka“, ale toto je na mňa priveľa. Až mi husia koža naskakovala, keď som si predstavila, čo všetko môže byť na podlahe v cudzej verejne používanej toalete. Predstava, že to  donesiem domov na svojej koži, ma priam desila. Pravidlá sú pravidlá, aj keď nie sú nikde napísané. Snažili sme sa ich dodržiavať aj my. Slušnosť káže  dodržiavať zásadu „v koho krajine sa nachádzaš, toho zákony cti a dodržiavaj“. Názory moslimiek žijúcich napríklad vo Francúzsku, ktoré sa snažia nosiť burku na tvári aj tu a chcú, aby to všetci verejne akceptovali, sú mi cudzie.

Ak chcú nosiť burku, majú zostať doma. Podobne je to so ženskou obriezkou afrických žien a ich detí žijúcich v Európe. Vyvíjajú tlak na európske vlády, aby zabránili obriezke ich vlastných detí vykonanej ich vlastnými matkami a starými materami. Podobných prípadov z tohto súdka je veľa. Nie sú našťastie meritom  cestovania po Thajsku.

Kým sme objednávali raňajky, deti si išli dať vyprať bielizeň do práčovne cez cestu. Nemohli sme si prať bielizeň, nemali sme ju kde sušiť počas neustálych transferov  z miesta na miesto. Pri úrovni vlhkosti by nám to neuschlo. Keď si veci večer po návrate z výletu vyzdvihli, ani ich nepoznali. Boli kompletne sivé  a zadubené. Kto chce kam, pomôžme mu tam. My sme mali oblečenie stále ešte farebné. Možno nie príliš voňavé, ale separovaním, sme trochu zabránili stuchline.

Po raňajkách sme  bežali svorne pred hotel, odkiaľ sme mali odchod na celodenný výlet. Už nás čakal zaparkovaný taxík, aby nás odviezol ku  lodi na vysnívané ostrovy Phi Phi. Boli sme plní očakávania. Išlo o hlavný bod thajského programu. Do Thajska sme  išli hlavne pre tieto ostrovy. Chceli sme vidieť pláž Maya Beach z filmu Pláž.  Ona bola  prvotným stimulom pre cestu do Thajska.

V taxíku sme sa viezli s  ľuďmi zo severu Európy. Boli to Dáni. Dcéra ich poznala podľa jazyka, ktorým hovorili. Boli  svetlí a bieli ako my. Sme všetci „blonďáci“, tak sme  aspoň jeden deň neboli jediní  odlišní od  ázijskej  rasy.

Vysadli sme na korbu taxíka ako vždy počas dovolenky. Taxikár išiel s nami ako keby nás ukradol. Asi tri štvrte hodiny smerom k moru rýchlosťou 120 kilometrov za hodinu po diaľnici. Jazda na korbe môže byť veľmi nebezpečná pri takej rýchlosti. Thajčania si z toho však nerobili ťažkú hlavu. Na druhej strane  bola jazda taxíkom  veľmi dobrodružná. Cítili sme sa  uvoľnene, slobodne a mlado ako keby sme  boli  na dlhodobých prázdninách.

Keď sme prišli, na pobreží už bolo zhromaždených veľa turistov rôznorodých národností a  štyria thajskí sprievodcovia. Tí nás rozdelili do skupín. Všetko bolo perfektne zorganizované. Tak ako vždy. Nebolo potrebné  sa  strachovať, že niečo nebude fungovať  a že budete niekde ponechaní vlastnému osudu.

Nastúpili sme na motorový čln so skupinou Dánov, ktorá cestovala s nami už v taxíku od hotela, Švédmi, Malajzijčanmi  a s Japoncami a  inými ťažko definovateľnými národmi sveta. Nastúpil s nami  aj veľmi príjemný a usmievavý sprievodca, ktorý s nami strávil celý deň. Robil nám zábavu a venoval sa nám ako o život. Rozprával nám celý čas, ukazoval prírodné scenérie, fotil nás. Od rána do večera sa nezastavil a pracoval ako keby to mal byť jeho posledný deň v živote. Tak pracovala väčšina z nich, s radosťou, entuziazmom, žiadna nervozita a stres.

Ko Phi Phi tvorí súostrovie šiestich ostrovčekov, z ktorých hlavné sú Ko Phi Phi Don a Ko Phi Phi Leh. Vysoké kopce, úžasné pláže, smaragdovo zelené zátoky, koralové útesy a farebný podmorský život vytvára čarovnú scenériu. Každoročne tu prichádzajú cestovatelia z celého sveta, ktorí sa chcú nechať očariť tropickým rajom. Phi Phi ponúka všetko potrebné pre nezávislých cestovateľov, ale aj pre náročných klientov vyžadujúcich si dokonalý hotelový servis po absolvovaní výletov.

Ostrovy Phi Phi sú medzi ostrovom Phuket a západným pobrežím thajskej pevniny. Administratívne patria pod provinciu Krabi. Najväčší a najobývanejší ostrov je Ko Phi Phi Don, najnavštevovanejší je Ko Phi Phi Lee. Ostatné ostrovy sú veľmi malé a predstavujú vo väčšine prípadov obrovskú vápencovú skalu trčiacu priamo z mora.

Phi Phi Don bol okolo roku 1940 obývaný moslimskými rybármi a až neskôr sa stal kokosovou plantážou. Aj do dnešných čias väčšinu populácie tvoria moslimovia a zvyšok budhisti. Žije tu okolo 2 000 až 3 000 obyvateľov. Ostrovy sa stali známymi až po tom, ako ostrov Ko Phi Phi Le bol použitý na tvorbu filmu Pláž. S filmom sa rozvinul aj bohatý turistický život, ktorý mal a aj má obrátenú stranu mince. Následkom  bolo znečistenie, ale aj rozvoj  Phi Phi Don dediny. Všetko má dve strany mince a len ťažko je možné odhadnúť dopredu mieru pozitívnych a negatívnych účinkov na životné prostredie.

V roku 2004 boli ostrovy zdevastované tsunami z Indického oceána. Vtedy bola skoro kompletne zničená celá infraštruktúra vybudovaná na rozvoj cestovného ruchu počas dlhých rokov. Trvalo viac ako  10 rokov, kým sa všetko opätovne vybudovalo a obnovilo a dalo sa ako tak do prevádzky.

Šesť ostrovov známych pod menom Phi Phi  je súčasťou Hat Nopparat Thara-Ko Phi Phi Národného parku. Park je domovom nádherných koralov a podmorského života. Sú tu obrovské vápencové hory a skaly s útesmi, jaskyne a dlhé biele piesočné pláže.  Národný park sa rozkladá okolo 42 kilometrov južne od pláže Nopparat Thara v Krabi až na ostrovy Phi Phi, ktoré je možné navštíviť len loďou buď z Krabi alebo Phuketu. Je tu nádherná príroda ako stvorená na relax.  V poslednom čase čoraz viac trpiaca následkami masového turizmu a jeho dôsledkov. Ide hlavne o znečistenie a iné dopady.

Park pozostáva v podstate z vápencových pobrežných kopcov a vrchov, ktoré charakterizuje bohatá členitosť. Strmé vápencové skaly a útesy, rozsiahle jaskynné systémy a bujná dažďová vegetácia rastúca na povrchu skál a útesov. Je tu bohaté zastúpenie flóry a fauny. Nádherný dažďový prales pokrýva z mora vytŕčajúce vápencové hory. Nachádza sa tu aj  gumovník, ratan, mangrovník, ktoré u nás nepoznáme. U nás nie sú na ich rast vhodné podmienky.   Najteplejšie je v apríli. V máji začína monzún a trvá až do októbra. Najviac turistov prichádza na tieto miesta každoročne v čase Vianoc a nového roka.

Pi Ar Pi znamená v jazyku domorodcov druh morského stromu a práve od neho bol odvodený názov ostrovov. Pôvodne sa ostrovy nazývali „Pu Lao Pi Ar Pi“ (Pu Lao znamená ostrov). Neskôr bol názov skrátený len na Phi Phi. Phi Phi Don je najväčší z ostrovov a má stálych obyvateľov.  Najzaujímavejšou časťou ostrova je Tonsai Bay, kde je možné sa najviac  potápať. Záliv tvoria strmé útesy vychádzajúce priamo z mora.

Phi Phi Leh leží dva kilometre južne od Phi Phi Don a rozprestiera sa na ploche šesť a pol kilometra štvorcového. Ostrov nie je obývaný  a  tvoria ho prevažne strmé útesy vychádzajúce priamo z mora. Stal sa známy práve v roku 2000 vďaka filmu  Pláž v hlavnej úlohe s Leonardom DiCapriom. Film bol prevažne natočený na pláži  Maya Bay.

Slepačí ostrov

Sympatický a usmievavý sprievodca nás na motorovom člne srdečne privítal. Oboznámil nás s priebežným programom na celý nadchádzajúci deň. Posadali sme si a vybrali sa na dobrodružnú cestu spoločne s turistami z celého sveta. Mládenec študoval ekonómiu na univerzite v Bangkoku  a sprievodcovstvu sa venoval už siedmy rok. Druhý rok v oblasti Krabi. Ako prvý bod výletu  nám  ukázal Kurací ostrov v tvare sliepky alebo Koh Kai. Strmá skala vystupuje priamo z mora  a má tvar slepačej hlavy. Plytká voda v čase odlivu spôsobuje, že ostrov sa spojí s ďalšími dvomi ostrovmi Koh Mor a Koh Tup a vytvára takýmto spôsobom iba jeden ostrov. Dá sa  po nich potom  prechádzať z jedného na druhý.  Samozrejme aj na tretí, keď už sú všetky prílivom spojené do jednoliateho celistvého celku.

Len sme prešli na člne okolo ostrova a urobili si pár záberov. Celá východná strana ostrova , okolo ktorej sme prechádzali na člne, bola moc strmá a skalnatá je zrejmé aj z fotografie. Niektoré člny sa priblížili, aby preskúmali jaskynné priestory ostrova.

Bamboo ostrov

 Prvá zastávka s člnom bola až na ostrove Bamboo. Vyšli sme z člna na ostrov, odložili ľahké zvršky , ktoré sme mali na sebe,  a bežali sme si pozrieť ostrov. Je to  národný park, prešli sme sa iba trochu a išli sme sa okúpať do priezračnej teplučkej tyrkysovej morskej vody. Skontrolovali sme  aj bohatý podmorský život.

Bamboo ostrov je večne zelený národný park. Museli sme za vstup na jeho brehy platiť dodatočné bahty. Bolo to spolu 400 bahtov, ale stálo to za to. Nebolo to vidno odpad ako na ostrove  Ko Nangyuan pri ostrove Ko Tao. Pravdepodobne  preto, že sme prešli len jeho menšiu časť. Ťažko povedať. Možno bol celý  čistý a nedotknutý civilizáciou.

Bamboo je malý a neobývaný a leží severovýchodne od Phi Phi Don. Na severe a východe ostrova sa tiahne celkom asi 700 metrov nádherných bielych piesočných pláží, ktoré medzi sebou bez vyhlásenia súperia o titul „ raj na zemi“. Na juhu ostrova sú krásne podmorské koralové záhrady vhodné na šnorchľovanie a potápanie. Odporúčam  tento ostrov, národný park, rozhodne stojí za to vidieť ho a  nemal by sa  na potulkách vynechať. Je to raj na zemi v podobe s bielych piesočných pláží s tyrkysovou priezračnou vodou a bohatým podmorským životom. Na ostrove nie sú strmé skaly a útesy.  Je možné sa tu aj jednoducho občerstviť, prípadne niečo ľahké zjesť.

Tham Viking, Vikingská jaskyňa

Pri pokračujúcej plavbe sme prešli okolo Vikingskej jaskyne. Jaskyňa tvorí ako sme neskôr zistili východnú časť pobrežia ostrova Phi Phi Le. Je  to obrovská vzdušná jaskyňa, ktorá je domovom veľkej populácie lastovičiek. V posledných rokoch je do jaskyne vstup zakázaný a dá sa sledovať len z lode alebo člna.

Vikingské jaskyne majú podľa dostupných zdrojov na stenách početné maľby zobrazujúce  pravdepodobne vikingské lode. Odtiaľ pochádza aj ich názov. Hovorí sa, že piráti používali jaskyne ako skrýšu pred monzúnovými dažďami. Tiež na prepravu nákladu a na opravy lodí. Miestni ľudia tu často chodia a vyberajú lastovičie hniezda na prípravu delikatesných polievok a rôznych jedál.

Po prehliadke vikingkej jaskyne z člna sme zašli do nádhernej smaragdovej lagúny. Všetci z viac ako dvadsiatich motorových člnov  sme sa  vykúpali v čistej tyrkysovej vode obklopení zo všetkých strán obrovskými vápencovými skalami, mogotami. Keď sme videli tú nádheru, naskakovala nám husia koža. Miestami sme mali pocit, že sa približujeme  k nejakej tapete. Že to ani nemôže byť skutočnosť…

Po ceste z lagúny sme sa stavili pri Monkey bay alebo Opičom zálive. Pozorovali sme malé opice ako sa hrajú a oni si pre zmenu obzerali nás. Približoval sa cieľ výletu Ko Phi Phi Le a pláž Maya  Bay.

Phi Phi Le a Phi Phi Don

 Phi Phi Le je skalnatý ostrov s maličkou rozlohou okolo 6 kilometrov štvorcových. Má démonicky krásne pobrežie obklopené strmými útesmi. Do jeho vnútra sa zarezáva z východu dlhý záliv Phi Le (záliv duchov), ktorý zasahuje takmer až do stredu ostrova. Máte pocit, že je to jazero, nie morský záliv. Na východnom pobreží je Tham Viking (vikingská jaskyňa).  Hlavnou atrakciou ostrova je záliv Ao Maya na juhovýchodnej strane. Práve tu sa natáčal viackrát spomínaný film Pláž. Nádherná biela pláž zovretá vysokými skalami trpí v poslednom čase  náporom turistov. Býva preplnená loďami s účastníkmi výletov z Phuketu a Krabi.

Onemeli sme v úžase od krásy pred nami, keď sme sa priblížili k zátoke. Vyšli sme z lode na pláž, každý úsmev na tvári od ucha k uchu. Urobili sme si medzi sebou malé interview o pocitoch na video. Každý z nás urobil fotografie a išli sme sa prejsť po ostrove. Chceli sme nájsť  niekde ukrytého Leonarda. Skryl sa nám, nemohli sme ho nájsť. Naša misia bola v tomto smere neúspešná. Prešli sme celý ostrov po šírke až ku maličkej pláži na druhej strane ostrova.  Bolo tu nespočetné množstvo turistov.

Po prehliadke ostrova sme sa išli okúpať. Voda nebola až taká čistá, ako sa zdala z lode. Olejové škvrny sa len tak vlnili na azúrovej hladine.  Za krátke obdobie turizmu, zaplatili Thajčania vysokú daň. Čas sa rýchlo míňa pri podobných nádherných dovolenkových momentoch. Aj náš čas rýchlo uplynul a museli sme nastúpiť na čln. Zastavili sme sa na obed na ostrove Ko Phi Phi Don. Boli sme veľmi smutní, ale aj hladní. Až tak dlho sme za plážou  nesmútili.

Na obed boli prestreté bohaté švédske stoly preplnené rôznorodými dobrotami a  morskými plodmi.  Tých sme sa skoro všetci najedli do sýtosti. Po oddychu, chutnom a dobrom obede,  sme opäť nastúpili na čln a odišli sme sa potápať do ďalšej  zátoky. Bola plná bohatého podmorského života, od koralov až po rôznorodé farebné rybičky, ktorých tu bolo neúrekom. Korytnačky a žraloky sme nevideli. Potápali sme sa a šnorchľovali a boli sme smutní, keď sme museli skončiť.

Celý deň sme cestovali aj s manželským párom z Malajzie. Ona mala jednu stranu tváre pokrivenú  v ochrnutom kŕči a stále nám niečo rozprávala. On sa celý čas na ňu s obdivom díval a usmieval. Mal na brade znamienko a z neho mu vyrastali asi dvadsať centimetrov dlhé chlpy. Zvláštne bolo, že ona mu ich počas  jedla stále držala, aby mu nevchádzali do úst s jedlom. Silno fúkalo na člne ako sme sa plavili.  Bolo na nich vidno, že majú pekný vzťah, aj keď ona bola na celú jednu stranu čiastočne ochrnutá a on bol celkom „pohľadný“ muž. Syn im porozprával odkiaľ sme a ako dovolenkujeme a pozisťoval informácie o nich. Boli v Thajsku už tretíkrát a na tom istom mieste už druhýkrát. Tak sa im tu páčilo.

Obrovský odliv

Keď sme sa vrátili člnom na miesto, kde sme ráno začínali, bol totálny odliv. Ľudia sa voľne  prechádzali na miestach, kde sme my ráno prechádzali člnom.  Zbierali úlomky mŕtvych koralov, sledovali morské živočíchy, ako unikajú do  mora pred suchom. Ľudia sa tu  len tak potulovali po morskom dne a skúmali ho. Brali si so sebou z morského dna veci, ktoré sa im zdali zaujímavé, vhodné  alebo pekné.

Taký obrovský odliv som ešte nikdy predtým nevidela. Videla som možno dva, maximálne tri metre. Toto bol obrovský priestor, ktorý bol ukrojený z mora.  Počas odlivu bol piesok oživený množstvom hviezdic a krabov pustovníkov a dokonca sa dalo  prejsť pešo na malinký ostrov.

Okolo pobrežia pláže Ao Nang  vedie  cesta, vďaka ktorej tu  prosperujú luxusné letoviská. Táto pláž nie je ničím zvláštna a nie je ani  mimoriadne  krásna. Dve hlavne pevninské oblasti pláží západne od Krabi nemôžu  súťažiť s miestnymi  ostrovčekmi ani čo do podmienok pre šnorchlovanie, ani čo do príjemnej izolovanosti a exotickosti. Pláže na ostrovoch majú jednoducho svoje čaro, sú výnimočné a nádherné.

Na pobreží sme sa rozlúčili so sprievodcom a s niektorými spolupútnikmi a vrátili sme sa na korbu džípu. Ten  nás už čakal na mieste,  kde nás ráno vyložil a zobral nás  naspäť do hotela v centre Krabi. Dcéra sa išla dať ostrihať do kaderníctva vedľa hotela. Mládenec ju strihal viac ako dve hodiny za necelých 200 bahtov. Strihal a robil jej účes, vykladal o Thajsku, o sebe. My ostatní sme išli na thajskú masáž oproti kaderníctvu. Thajské masáže sa nám zapáčili a najradšej by sme na ne chodili každý deň,  keby sme mali dostatok času. Na viac boli veľmi lacné v porovnaní so Slovenskom a účinné.  Chrbty nás už vôbec neboleli ako v čase, keď sme nastúpili na dovolenku .

Upravení a vyčesaní sme išli po viac ako týždni na večeru konečne niekde, čo dýcha Európou a európskym jedlom. Vybrali sme si taliansku pizériu.  Už nám začala  chýbať naša strava. Mali sme zjavný deficit. Ja určite. Chýbal mi predovšetkým náš chlieb. Ja som „chlebová“  už od dieťaťa a aj to na mne zreteľne vidno hlavne v posledných rokoch, lebo vypekám svoj vlastný chlebík.

Pizéria bola úplne iná, než sme videli dovtedy v Thajsku. Sendvič s tuniakom mi sadol ako „riť na šerbeľ“, ako sa zvykne ľudovo hovoriť. Ostatní z našej dovolenkovej štvorky si  dali opäť thajské jedlá.  Dôsledok môjho výberu  sme mohli vidieť na nasledovný deň. Došlo k obrovskej zmene v správaní posádky pri objednávaní  jedla. Nielen ja som už mala po viac než týždni dosť thajskej stravy s ryžou a zeleninou, s rezancami a vajcami. Prejavilo sa to aj na ostatných.

Unavení, presne ako každý deň, a  plní nádherných  zážitkov,  sme išli spinkať na izbu hotela. Na druhý deň nás čakala cesta člnom na Railay. Už sme sa znova tešili plní očakávaní, čo zasa uvidíme a koho zaujímavého stretneme.  Na poznávacej  dovolenke máte možnosť sledovať množstvo rôznorodých ľudí. Čo robia, ako sa rozhodujú, jednajú, čo jedia a pijú,  ako relaxujú. To je asi ten najlepší relax. Pozorovať iných a nerozhodovať o nich.  Len tak mlčky sledovať a tešiť sa s nimi, keď sa radujú. Byť rád, že nie sme na ich mieste, keď sú naopak  smutní, ak sa im niečo zlé prihodí.

Krabi a mogoty

 Oblasť Krabi v Thajsku patrí určite medzi najkrajšie a najmalebnejšie svetové dovolenkové destinácie. Ponúka vynikajúce biele pieskovcové pláže lemované neuveriteľnou scenériou tvorenou jedinečnými krasovými útvarmi nazývanými mogoty. Táto prírodná zaujímavosť a pozoruhodnosť sa vyskytuje na viacerých miestach našej zeme. V Thajsku je jej početnosť vysoká a niekedy sa len ťažko hľadajú vhodné slová na vyjadrenie celej krásy. Ani fotografie  nezachycujú všetko objektívne tak,  ako to vidí v danej chvíli ľudské oko.

Mogoty sú výrazné izolované vrchy alebo skaly tvaru štíhleho kužeľa, veže alebo homole vystupujúce nad rovinou. Majú príkre skalné steny a útesy so zaoblenými vrcholmi. Sú tvorené vápencom a mramorom a sú zarastené bujnou džungľovou dažďovou pralesnou vegetáciou. Tieto skalné útvary sú typické pre krasové oblasti  tropického a subtropického pásma a podnebia. Ich steny sú len veľmi ťažko dostupné. Niektorí horolezci si však odvážne po nich lezú hore dolu. Napriek strmosti svahov a útesov sa na nich vyvinula jedinečná fauna a flóra, krovinatá vegetácia a miestami aj vyššie stromy.

Mogoty dosahujú výšku spravidla niekoľko desiatok metrov, výnimočne aj cez  niekoľko sto metrov. Často bývajú celé prejdené krasovými dutinami a obrovskými jaskyňami a jaskynnými útvarmi  v niekoľkých  úrovniach. Podľa niektorých teórií ide o odolnejšie  skalné zostatky , ktoré vznikli  pravdepodobne nerovnomernou, ale veľmi intenzívnou koróziou a zvetraním  týchto hornín v tropickom a subtropickom vlhkom podnebí.

Tým, že je v oblasti Krabi obrovské množstvo mogotov, Krabi je okrem iného aj jednou z najznámejších destinácií nielen pre začínajúcich, ale aj aktívnych a pokročilých skalných horolezcov. Tréning na tunajších skalách poskytuje veľmi dobré testovanie horolezeckých zručností, možností a schopností horolezca.

Dobrým dôvodom na dovolenku nielen na Krabi, ale aj v celom Thajsku je úžasný pocit slobody a voľnosti. Ten sála zo všetkých domorodcov a prenáša sa aj na dovolenkujúcich a cestovateľov. Nič sa tu neprikazuje, nezakazuje, nekontroluje, nešikanuje. Nekradne sa tu, teda aspoň my sme to nevideli,  ani nepočuli,  za celý čas ako sme tu boli. Napriek tomu, že nás na to upozorňovali na viacerých miestach. Všetko dobre funguje aj bez príkazov a zákazov. Stretnúť tu policajnú hliadku je naozaj vzácnosťou.  Za celý čas nášho pobytu sme ju ani raz nestretli. Iba raz sme videli policajtov riadiť manuálne obrovskú križovatku. Pravdepodobne vypadol elektrický prúd, prípadne došlo k inej neočakávanej udalosti v cestnej premávke.  Okrem tohto prípadu sme za celý čas nevideli incident, ktorý by bol riešený policajnou hliadkou. Na Slovensku  je cestná premávka plná policajných hliadok. Dopravné nehody sú aj napriek tomu na dennodennom poriadku.

Railay

Cesta na Railvay začala ranným nalodením v miestnom malom lodnom prístave v centre Krabi. Prístav je lokalizovaný priamo vedľa nočného trhu. Dohodli sme si cenu s prievozníkom a nastúpili  na malú  biednu a chatrnú loďku. Tá nás odviezla spolu s ďalšími asi piatimi turistami za ďalším thajským dobrodružstvom na Railay.

Railay Bay ponúka nádherné prírodné a morské scenérie a pobyt na štyroch výnimočne nádherných plážach. Východnú Railay East, západnú  Railay West , Haag Ton Sai a unikátnu Haag Phra Nang. Tá posledná z nich ponúka jednu z najkrajších scenérií sveta. Biely piesok je aj na Railay West ako na väčšine pláží. Railay East je v podstatnej miere ovplyvnená veľkým odlivom, ktorý tu býva, a preto sa pláž využíva  hlavne na dopravné spojenie s okolím. Lode tu privážajú turistov z Krabi a z Phuketu.  Doobeda je pláž zaliata morskou vodou, poobede je odliv hlboko do mora.

Na Railvay East sme aj my pristáli loďkou okolo obeda. Prievozník si vypýtal ráno v Krabi za cestu  150 bahtov. Po ceste na Railay sme videli znečistené more množstvom plastového a iného odpadu. Človeka až srdce bolí ako sa taká krása postupne skrýva pod horami odpadkov.

Po vstupe na polostrov Railay sme sa rozbehli za ostatnými Američanmi a inými národmi. Nechceli sme, aby nám uchytili z pred nosa lacné ubytovanie v Railay Kabanne. Neviem prečo sme si mysleli, že všetci išli práve tam. Pravdepodobne  na základe cestovateľskej príručky, ktorá ubytovanie odporúčala ostatným cestovateľom.  Ako zmyslov zbavení sme sa vybrali za nimi bez toho,  aby sme sa dohodli, kde ideme, čo hľadáme a čo je našim cieľom. Nepozreli sme si ani smer.

Tak sme zo začiatku blúdili po okolí hore dolu. Vôbec sme sa nezorientovali, nepozreli sme si miestne smerovníky, ktorých tu bolo dosť. Nikto z nás nevedel, kde je sever, a len sme slepo nasledovali dcéru, ktorá uháňala ako TGV rýchlovlak. Po krátkom blúdení sme náš cieľ úspešne našli. Bolo to v hlbokom pralese, ďaleko od pobrežia. Prichádzali  sme  za spevu sliepok a kohútov a za sprevádzania neporiadku a odpadu. Nebolo o čo stáť a vôbec sme sa nemuseli ponáhľať. Celé okolie,  nehovoriac o ubytovaní, bolo v dosť biednom stave. Ťažko nájsť správne slová. Už strmé, úzke a  napoly rozpadnuté neopravené schody do bungalovov napovedali svoje.  Pravdepodobne to nebude to pravé orechové, za čím sme sa tak naháňali a chceli uchmatnúť iným z pred nosa.

Presne tak to bolo. Po krátkom nahliadnutí do bungalovov, lepšie povedané do polorozpadnutých chatrčí, sme na to prišli. Otočili sme sa  na podpätku a išli hľadať vhodnejšie ubytovanie.  Nie vždy platí, že to najdrahšie, ale ani to najlacnejšie, bude naozaj aj dobré a  vhodné.  Názory sa rôznia. Takisto sa líšia názory rôznych  odborníkov  v  cestovateľských príručkách. Všetko záleží od individuality a od priorít, ktoré v danom čase a priestore má. V neposlednom rade aj od finančných, fyzických, psychických, prípadne iných dispozícií jednotlivca alebo skupiny. Znova sa to potvrdilo. Príručka zlyhala.

Našli sme aj iné celkom pekné bungalovy. V jednom nás vítal vymaľovaný transvestita v parádnom zlatistom šate od hlavy až po päty. Vedľa neho ležala  vychudnutá  mačka a cuckajúce mačatá priamo na recepcii areálu.

Zobrali sme si od neho dva bungalovy za 900 bahtov. Domčeky stáli na štyroch čiastočne vybetónovaných a čiastočne z tehál vymurovaných koloch. Alebo na  stračích nôžkach ako sme ich familiárne medzi sebou nazvali.  Dolu stračími nohami stekala voda zo spŕch a odpad z toaliet. Všimli sme si tento nedostatok stekajúci  priamo do blízkeho okolia domov.
Žiadna kanalizácia, čistička odpadových vôd. Ochrana životného prostredia známa u nás a v celej Európe tu nebola známa. Odbremenia životného  prostredia a jeho uchovanie  pre ďalšie generácie sú tu neznáme pojmy. Keď sme to zbadali, bolo po pomyselnej romantike. Javilo sa nám, že to bude romantické miesto, keď sme prišli na začiatku  do areálu s  honosným vstupom.

Nič nie je také zlé, aby nemohlo byť ešte horšie. Nakoniec sme sa uspokojili. Povedali sme si, že to nie je až také zlé a že  zostávame. Ubytovanie bolo  podstatne lepšie  ako to, za ktorým sme sa naháňali na úvod nášho vstupu na Railay.

Bola to dovolenka v srdci divokej prírody. Úžasné scenérie, exotický prales, uprostred na vyvýšenine plavecký bazén. Atmosféry rušili len nahromadené odpadky  ukryté a aj neukryté v bujnej vegetácii dažďového pralesa.

Vybavili sme záležitosti na recepcii s upraveným zlatistým transvestitom, vybalili sme veci v bungalove a išli sme objavovať polostrov. Hovorí sa tomu polostrov, aj keď je to v podstate prílivom zaliata pevnina.

Cestou na pláž sme videli horolezcov lezúcich  na divoké skaly blízko chodníka smerujúceho k moru.  Z džungle sme prešli postupne do hustejšie osídleného  priestoru polostrova. Prebiehali tu intenzívne budovateľské aktivity vo viacerých samostatných lokalitách. Budovanie obrovských hotelových komplexov uberá polostrovu jedinečnosť a romantickosť a iné atribúty, pre ktoré tu  hlavne ľudia začali chodiť a doteraz chodia. Čas ukáže,  ako budú chodiť aj v budúcnosti.

Boli sme hladní ako obyčajne. Ráno sme pri odchode z Krabi neabsolvovali raňajky. Bolo neskoré dopoludnie, skôr obed ako dopoludnie. Sadli sme si do tretej reštaurácie umiestnenej po ceste, ktorou sme prechádzali. Personál  bol milý a ochotný. Chodili sme tu jesť  po zvyšok nášho pobytu na Railay.  Dobre sme sa tu cítili. Povedali sme si, že čo budeme vymýšľať a hľadať niečo nové s rizikom, že to nemusí byť v poriadku.

Bola to rodinná reštaurácia. Privítala nás usmiata dievčina. Obsluhovala nás a zároveň chystala celé raňajky priamo pred nami. Kým sme čakali na raňajky, doniesla nám sušené, posolené a vyprážané bôby. Boli perfektné, nikdy predtým sme ich nejedli v takejto podobe. Zjedli sme ich hneď. Urobila nám perfektné raňajky. Mali sme miešané ovocie, osvedčené sendviče s tuniakmi odkukané v talianskej reštaurácii na Krabi, ľadovú kávu a zelený čaj. Nemohli sme odtiaľ odísť, tak sa nám tam dobre sedelo. Príjemná atmosféra tam bola.

Počas raňajok sme zacítili viaceré pohľady. Pozrieme pred seba a na druhej strane cesty nás sledovalo a pomaly sa približovalo  k nám stádo malých opíc. Boli sme  z nich úplne vo vytržení. Domáci ich odháňali, aby nám nepokradli jedlo zo stola. Stále sa na nás usmievali a prišli nás obslúžiť len, keď sme ich zavolali.

Celá oblasť Railay patrí medzi najkrajšie pláže Thajska a je dostupná len loďami. Cesta z Ao Nang trvá asi 40 minút rýchlo člnom. Nám to trvalo z Krabi okolo pol druhej hodiny. Išli sme pomalým člnom s motorovým pohonom riadeným chudým unaveným starším mužom. Piesok je na všetkých štyroch plážach snehovo biely. Vstup do vody je  pozvoľný a voda azúrovo čistá. Na plážach nie je veľa hotelov a ani bujarý život. Pláže sú poloprázdne, ak  nepríde náhodou väčšia výletná loď. Je to ideálne miesto nielen pre rodiny s deťmi,  ale aj pre  romantikov, ktorí tu prežijú nádherné chvíle vo dvojici.

Railay je polostrov Andamanskom mori, ktorý má štyri pláže: Tonsai Bay; Sunset Beach (Railay West – západná); Sunrise Beach (East Railay- východná) a Phra Nang Bay. Pláže ležia v nádherných malebných zálivoch a dá sa na ne  dostať len člnom vzhľadom na členitosť a výraznú hornatosť okolitej krajiny.

Pri odlive je možnosť kúpania na niektorých plážach dosť limitovaná. Zaujímavou pozoruhodnosťou je v  predovšetkým jaskyňa Phra Nang a Ao Pra Nang pláž.  Ao Pra Nang patrí medzi  jednu z najkrajších  pláži na polostrove Railay.  Ťažko povedať, ktorá z nich je najkrajšia. Všetky štyri sú svojim spôsobom nádherné.  Majú  jemný bielučký piesok ako práškový cukor . Voda je tu čistá a úplne priehľadná ako sklo. Je veľmi teplá. Môžete vo vode tráviť celý deň. Keď sme prišli na pláž,  bolo zamračené a neskôr aj pršalo, ale voda bola teplá.

Pláž East Railay

Nie sú tu vhodné podmienky na plávanie. Je to spôsobené dosť hustým porastom mangrovníkov. Odliv tu býva často až kilometer ďaleko od pobrežia. Pláž je dosť hlučná pre  večne priplávajúce a odplávajúce lode s turistami.  Je tu možné nájsť veľký výber lacných komplexov bungalovov. Nie sú vzdialené viac ako desať minút chôdze od  čistejších a príjemnejších pieskov Západnej Railay a tiež aj od pláže Phra Nang. Z pláže  Phra Nang sa na východnú Railay dá dostať po zalesnenej cestičke vedúcej  z najvýchodnejšieho cípu pláže. Zo Západnej Railay sa na Východnú Railay dá dostať krátkou prechádzkou cez pozemok komplexu bungalovov Railay Bay. Všetko je označené smerovníkmi a nedá sa tu zablúdiť. Až na jednu výnimku na začiatku nášho pobytu na polostrove.

 

Pláž a jaskyňa Phra Nang

Okolo obeda sme išli na prvú pláž. Vybrali sme pláž Phra Nang. Smerom k plážam sa ceny v obchodíkoch a  reštauráciách dvíhali. Boli sme  zvyknutí na nižšiu úroveň. Nižšie ceny  boli aj v reštaurácii, kde sme raňajkovali v deň príchodu na polostrov.

Pláž Phra Nang je dostupná z pevniny iba loďou a rozkladá sa na juhozápadnom okraji mysu Phra Nang s pozadím tvoreným obrovskými útesmi. Na útesoch pobehujú stáda malých, ale aj väčších opíc. Rastú tu  palmy a magrovníky. Je to najkrajšie miesto na celom pobreží mysu. Pláž priťahuje cestovateľov, turistov a milovníkov kúpania a opaľovania vďaka jemnému bielučkému piesku. Láka aj milovníkov šnorchľovania. Sú tu útesy s  bohatým podmorským životom.  Zo všetkých štyroch pláží je jedinou, ktorá nemá bungalovy  priamo na brehu. Je tu len pár provizórnych plážových kaviarní a barov.

Na pláž Phra Nang sme išli popod obrovský skalný útvar s veľkými a malými, viditeľnými a neviditeľnými nespočetnými jaskyňami. Na skalnom útvare pobehovali hore dolu maličké, ale aj väčšie opice. Vrešťali a skákali,  obzerali si turistov. Kradli ľuďom  jedlo z rúk, väčšinou banány. Niektorí ľudia ich kŕmili zvyškami svojej potravy. Podľa toho ako sa správali, vyzeralo, že sú zvyknuté na častú ľudskú spoločnosť . Vôbec sa ľudí nebáli.

Uprostred skalného útvaru bola veľká jaskyňa s nespočetným množstvom drevených maličkých, malých, väčších,  ale aj obrovských a veľkých drevených penisov. Ľudia sa tu chodia modliť k božstvu jaskyne za plodnosť ľudského pokolenia a prosperitu na zemi. Množstvo pozhasínaných,  ale aj zapálených  a horiacich sviečok a kvetov, naznačovalo minulé a súčasné modlitby a prosby.

Pred jaskyňou sa rozprestierala nádherná scenéria s plážou. Bola neopísateľná. Skalné  jaskynné útvary po ľavej strane pláže a po pravej strane s oddychujúcimi turistami. Prechádzali sa a plávali všade okolo. Po skalách sme chvíľu aj liezli, a šplhali sa,  aby sme videli cez skalné okno na druhu stranu pláže do malej tyrkysovej lagúny s názvom „Princeznina lagúna“.

Skaly boli mokré a nebezpečné, lebo čas od času pršalo. Mali  sme obuté letné šľapky vhodné na pláž a nie na lezenie po skalách. Vrátili sme sa z kratšej cesty. Nechceli sme prísť  o ďalšie zážitky čakajúce na nás v Thajsku. Možno ešte  zaujímavejšie než bol práve tento veľmi silný, intenzívny, ale aj dobrý zážitok. Miestami naskakovala husia koža. Na tento deň neplatilo heslo, že „Stačí, keď zážitok  je silný, nemusí byť dobrý“. Platilo, že „zážitok bol nielen silný, ale aj  dobrý“.

Na pláži  Phra Nang sme strávili celé popoludnie. Oddychovali sme a nadchýnali sa okolitou krásou. Tyrkysovou vodou a trblietajúcou sa morskou hladinou pod padajúcimi  kvapkami tropického dažďa. Čas od času  poprchávalo až bol  dážď vzápätí čoraz intenzívnejší. Nám to nevadilo. Mohli sme sa kúpať v mori a necítili sme chlad.

Ponorili sme sa do teplučkého pri odlive do diaľky ustupujúceho tyrkysového mora. Kvapky teplého dažďa nám padali na hlavu, do vlasov,  na ramená. Osviežovali nás a pripomínali jarný, teplý a životodarný  májový dážď u nás doma na Slovensku.

Po ustúpení mora sme obzerali a skúmali morské dno. Videli sme hviezdice, kraby, suché koraly. To všetko  a veľa iného zanechal odliv na svojom mieste. Fotili sme sa, aby sme si uchovali čo najviac nielen vo svojom srdci, ale aj na fotografiách.  Užívali sme si chvíľu v tichom, intenzívnom a teplom tropickom daždi spolu s ostatnými ľuďmi z celého sveta.

Po ceste z pláže sme sa večer stavili na večeru. Dievčina nás privítala ako starých známych. Usadila nás a kým sme sa napili chladeného piva,  urobila nám priamo pred očami na stole umiestnenom pri vstupe do reštaurácie,  ľahkú zeleninovú večeru. Na druhý deň sme si rezervovali pečenú rybu so zeleninou a hranolkami.

V susednej reštaurácii sedeli dvaja  starší, dosť veľkí a objemní ruskí turisti. Mali vedľa seba mladé thajské dievčatá, ktoré s nimi večerali a robili im spoločnosť. Stretávali sme sa s podobnými zoskupeniami dosť často.

Kúpeľňa v bungalove na stračích nôžkach bola vysoká a celá betónová. Nedokončili ju. Osprchovala som sa a zaspala tvrdým spánkom.

Pláž West Railay

Na druhý deň sme išli za rána obzrieť plavecký bazén nad našimi bungalovmi. Z bazéna bol nádherný  výhľad na more a na skalné útvary, na ktorých už liezli od rána horolezci. Mali sme v úmysle ísť pozrieť aj Diamantovú jaskyňu vyššie v horách. Pršalo celú noc,  bolo  mokro a šmykľavo. Nemali sme vhodnú obuv na vychádzky s lanami  po strmých skalách a útesoch. Zvolili sme jednoduchší a hlavne bezpečnejší program.

Po výdatných raňajkách sme sa vybrali na Railay West. So synom sme plávali na  pláž Tonsai Bay popri skalnatom pobreží Trvalo nám to okolo 45 minút obísť celý skalný útes. Pláž sme si poobzerali len z mora. Potápali sme sa a obdivovali  podmorský život. Po návrate  sme sa ohrievali na slniečku v tieni obrovských mangrovníkov.

Mangrovník je pokrútený strom. Niektoré druhy mangrovníkov sa vyznačujú výnimočne spletitým a pokrúteným  koreňovým systémom a patria medzi najväčšie stromy sveta. Nad spleťou koreňov, asi meter nad vodou,  začína samotný kmeň, ktorý sa týči do výšky až 40 metrov. Stromy patria k najstarším rastlinám našej planéty. K životu potrebujú sladkú i slanú vodu. Preto rastú na miestach, kde ústia rieky do mora.  Biológov  a ekológov odjakživa fascinovala nevídaná schopnosť mangrovníkov prispôsobovať sa slanému prostrediu s nedostatkom kyslíka.

Sú to obojživelné stromy. Rastú priamo z vody, či už z periodických vôd, alebo z  močaristého bahna. Spleť úzkych koreňov vystupuje až nad hladinu. Korene sú veľmi odolné voči vlhkosti. Majú i veľa dýchacích korenov, ktorými si zabezpečujú kyslík. Bahnitá pôda je na kyslík veľmi chudobná.

Niektoré mangrovníky majú obrovský obvod, lebo sa počas svojho života pohybujú zo súše k moru. Postupne zapúšťajú z ohnutých vetiev korene a vyháňajú druhotné kmene. Jeden strom môže mať obrovskú plochu a sám vytvárať i celý les  stojaci v močiaroch slanej vody. Jeden mangrovníkový les môže tvoriť aj viac ako sto močiarov. Môže v ňom rásť niekoľko desiatok vodných rastlín prispôsobených životu v tomto slanom ekosystéme.

Mangrovníkové lesy ponorené v slanej vode slúžia ako útočisko množstvu jedinečných živočíchov. Pri odlive sú vynorené nad vodou, pri prílive bývajú až po koruny zaliate vodou. Rýchlo a bezpečne sa rozmnožujú.  Prevísajúce semená klíčia už na strome. Len čo spadnú do vody, zapichnú sa do bahnitého dna, kde pokračujú vo vývoji.

Kedysi mangrovy pokrývali až tri štvrtiny morského pobrežia v tropických a subtropických oblastiach. V súčasnosti zostala sotva polovica a ďalšia polovica z ostávajúcich je ohrozená. Táto prírodná bariéra je jedným z najproduktívnejších ekologických spoločenstiev na svete podobne ako tropické pralesy. Mali by byť  chránené, lebo ich množstvo enormne klesá. Tvoria  prirodzenú ochranu pred búrkami a hurikánmi. Slúžia ako chovné stanice pre morské živočíchy, ktoré domáce obyvateľstvo loví. Napríklad  ryby, mäkkýše a kôrovce. Ich nesporným a efektívnym účinkom je, že filtrovaním látok škodlivých pre životné prostredie zabraňujú prenikaniu odpadov a sedimentov  do koralových útesov. Sú tiež dôležitým článkom  potravinového reťazca.

Štúdie o tsunami potvrdili, že keby neboli na mnohých miestach zničené porasty mangrovníka a keby druhotne, vďaka ich úbytku, nezmizli korálové útesy, vysoké vlny by sa pri náraze rozbili a mali by omnoho menší  zhubný dopad na ľudské životy. Mangrovník je pobrežná rastlina unikátna v tom, že dokáže rásť v slanej vode. Preťahuje korene pozdĺž brehu a spevňuje pôdu ako cement Keď príde vlna, chráni pred jej ničivým pôsobením celé pobrežie.

Po dlhom čase túlania a cestovania sme strávili druhý celý deň odpočinkom. Prvý bol na ostrove Ko Tao. Tu sme tiež oddychovali jeden celý deň. Odpočítali sme desiaty deň na cestách od odchodu na letisko. Deviaty deň pobytu a cestovania priamo v čarovnom Thajsku. Začali sme cítiť únavu. Tá sa obyčajne dostaví v druhom týždni nasávania informácií o cudzej krajine a  pri objavovaní iného územia . Všimla som si únavu prvýkrát dcére na očiach. Všetko organizovala, dojednávala, čítala a študovala. My sme jej len čas od času niečo pripomenuli, navrhli, dohodli. Nehovorila, že sa cíti zle, ale tušila som, že ide byť pravdepodobne chorá.

West Railay alebo západná pláž je vlastne pokračovaním pláže Phra Nang. S ňou má spoločné krásne krasové útvary, priezračnú vodu a môže sa pochváliť i dlhým, relatívne širokým  pásom krásneho bieleho piesku. Niekedy tu kotvia aj menšie lode. Väčšinou sa tu dá dostať iba prechádzkou z pláže  Phra Nang po chodníku vedúcom  na pláž East Railay. Z tohto chodníka vedie odbočka na pláž West Railay. Za odlivu sa dá preliezť útes na severnom konci západnej Railay, a človek sa ocitne  na pláži Ton Sai. Keď je  príliv,  dá sa preplávať, ako sme to urobili my alebo tiež oboplávať  loďou. Oboplávať si to plávaním je veľmi intenzívny zážitok. Počas plávania je možné  obdivovať prírodné scenérie  a ticho vlniace sa more.

 

 

Pláž Tonsai Bay

Stredisko Tonsai Bay, ležiace medzi Railay West a Ao Nang plážou sa v čase našej návštevy budovalo a dopĺňalo ďalšími luxusnými hotelmi. Zaplávali sme na juhozápadnú časť pláže West Railay a v zákutí za skaliskami sme našli pláž Tonsai Bay. Pristavili sme sa na chvíľu, poobzerali prírodnú krásu a plávali sme naspäť na West Railay.

Na tretí deň na Railay sme sa za rána  zbalili a po raňajkách sme si išli na chvíľu zaplávať na West Railay.  Posušili sme si veci na pláži na stromoch a pred poludním okolo jedenástej sme sa vybrali maličkou  loďou spolu s jedným Američanom a Mexičankou späť na  Krabi. Mali sme v pláne  zakúsiť aj chuť thajskej džungle. Cestou loďou sme sa bavili s Američanom. Cestoval po Thajsku už pol roka aj s priateľkou Mexičankou. Tvorili pár a chceli v Thajsku zostať žiť dlhšie a učiť thajské deti jazyky.

Je úžasné sledovať mladých ľudí v dnešnej dobe, aké majú predstavy o živote. Nemajú problém ich realizovať kdekoľvek za akýchkoľvek podmienok. Majú obrovskú slobodu v rozhodovaní. Za mojich mladých čias sme nemohli cestovať. Boli sme radi, ak  sme sa dostali na univerzitu, založili si rodinu a našli  prácu. O cestovaní nebolo ani chýru, ani slychu. Rozmohlo sa až po nežnej revolúcii, keď sa otvorili hranice a uvoľnil sa trh a pohyb kapitálu a ľudí. Je to na nezaplatenie, keď je človek zdravý a môže si ísť pozrieť na vlastné oči zákutia na zemi…