Chumpchon sa nachádza v južnom Thajsku okolo 470 kilometrov na juh od Bangkoku. Je hlavným mestom provincie Chumpchon a hlavným uzlovým bodom pre autobusy, vlaky, lietadlá a lode, ktoré spájajú Bangkok s južným Thajskom a ostrovmi roztrúsenými po celom Thajskom zálive. Thajský záliv je obkolesený viacerými štátmi, Kambodžou, Vietnamom a Thajskom.
Severná časť Thajského zálivu sa volá bangkokský záliv. Práve tu ústi do mora rieka Chao Phraya. Záliv je dosť plytký. Hĺbka dosahuje v priemere okolo 58 metrov. Najhlbší bod zálivu má 85 metrov. Silný prúd vody z rieky Chao Phraya na severe a rieky Mekong na juhu a plytkosť spôsobujú, že voda je v zálive málo slaná.
V Thajskom zálive je veľké množstvo ostrovov a polostrovov. Medzi najdôležitejšie a najnavštevovanejšie cestovateľmi z celého sveta patria: Ko Samui, Ko Pha Ngan, Ko Tao, Ko Phaluai, Ko Sichang, Ko Lan, Ko Khram, Ko Samae San, Ko Samet, Pattaya. Teplá voda a množstvo nádherných korálových bariér v Thajskom zálive lákajú mnoho turistov a potápačov z celého sveta. V posledných rokoch sa rozšírilo sledovanie veľrýb a delfínov a tiež dogongov. Dogongy sú takzvané morské kravy. Sledujú sa aj morské korytnačky, ktoré sa stávajú v posledných rokoch najviac ohrozeným druhom vo vodách Thajského zálivu.
Je potrebné minimálne dva mesiace času, aby bolo možné pozrieť aspoň najkrajšie časti Thajska. Vybrali sme si iba tie, ktoré sú z nášho hľadiska najzaujímavejšie.
Andamanské more a tektonické platne
Z Chumphonu vedú všetky dopravné spoje aj na opačnú, západnú stranu Thajska. Do Andamanského mora. Andamanské more je súčasťou Bengálskeho zálivu a Indického oceána a vlieva sa tu rieka Irrawaddy. Záliv obkolesujú viaceré štáty, India, Barma, Thajsko, Indonézia a Malajzia. Navštívili sme najskôr východnú časť južného Thajska a neskôr aj jeho nemenej zaujímavú západnú časť. Z ostrova Ko Phangan sme odišli loďou do Surat Thani a odtiaľ autobusom do Krabi. Z Krabi sme postupne podnikali výlety do okolia viacerých ostrovov a polostrovov ležiacich v západnej časti južného Thajska.
More kedysi tradične slúžilo iba na rybárčenie a prepravu tovaru. V poslednom čase sa výrazne rozvinul cestovný ruch hlavne pre nádherné koralové útesy. Obrovské zemetrasenie v Indickom Oceáne a následné tsunami v roku 2004 zničili podstatnú časť vybudovanej infraštruktúry cestovného ruchu. Trvalo skoro 10 rokov, kým sa všetko znova opätovne vybudovalo.
Andamanské more je hlboké v priemere okolo 1000 metrov. Práve tu sa nachádza hranica viacerých tektonických platní. Ich početné strety majú za následok množstvo, niekedy veľmi zničujúcich zemetrasení. Niektoré z nich boli v minulosti s magnitúdou viac ako 8,4 medzinárodnej Richterovej stupnice. Zemetrasenie v roku 2004 dosahovalo 9,3 stupňa a spôsobilo tsunami s vlnami vo výške 28 metrov. Zabilo viac ako 280 000 ľudí, ktorí pobývali v tom čase na pobreží Andamanského mora. Pobrežie je tu porastené mangróviami a podmorskými slatinami. Otrasy s maximálnou intenzitou 12 stupňov by znamenali úplné zničenie postihnutej oblasti.
Viac ako 75 percent tektonických zemetrasení sa odohráva v pásme ohraničujúcom Tichý oceán, tzv. Ohnivom kruhu. Ďalších 15 až 20 percent zemetrasení tektonického pôvodu sa nachádza v zóne Alpsko- himalájskeho vrásnenia . Ostatné tektonické zemetrasenia pripadajú na stredooceánske chrbty a vnútro platňové zemetrasenia.
Mali sme záujem navštíviť v tejto oblasti niektoré známe, ale aj menej známe destinácie. Napríklad ostrov Phuket, ostrovy Phi Phi, ale aj iné ostrovy v provincii Krabi. Pre nedostatok času a túžbu vidieť aj iné oblasti Thajska sa nám podarilo vidieť iba časť z pôvodne plánovaného spektra. Boli sme veľmi radi, že sme videli aspoň to, čo sme videli. Muselo by sa žiť aspoň desať životov, aby bolo možné vidieť a precestovať aspoň tie najzaujímavejšie miesta na našej zemeguli.
Plavba na Ko Tao
Po ceste na ostrov Ko Tao sme vyložili pár cestujúcich na nádhernom ostrove nachádzajúcom sa na ceste do nášho cieľa. Z diaľky vyzeral ako úplne nedotknutý civilizáciou. Jednoducho panenská príroda a krása. Neskôr sme sa na ostrov dostali aj my na okružnej plavbe okolo ostrova Ko Tao. Bolo nutné zaplatiť poplatok za vstup na ostrov ako do národného parku alebo prírodnej rezervácie. Niektoré miesta na ostrove nepripomínali vôbec národný park. Naopak veľmi nevábne smetisko s rôznorodým odpadom od stavebného, až po celom svete sa povaľujúce plastové fľaše a tašky.
Tlak globalizácie a medzinárodných korporácií je zjavný predovšetkým v chudobnejších častiach sveta. Tieto krajiny sa nevedia tak rýchlo spamätať z obrovského rastu obchodu a služieb. Nemajú na likvidáciu z obchodných a výrobných aktivít vznikajúceho rôznorodého odpadu dostatočné finančné zdroje. Likvidácia odpadu nie je lacná záležitosť a môžu si ju dovoliť len tí bohatší.
V niektorých severských krajinách Európy dokážu na tom aj zarábať a urobiť z likvidácie odpadu obchod. Švédsko odoberá odpad z Nemecka, Francúzska a iných západných krajín. Tie im za odber odpadu platia nemalé finančné čiastky. Likvidáciu odpadu spaľovaním v špeciálnych peciach severské krajiny následne využívajú na generovanie tepla na vykurovanie výškových budov s centrálnym vykurovaním.
Vstup na Ko Tao nebol vôbec vábny. Platí to asi všeobecne vo väčšine lodných prístavov. Bol tu všade dookola neporiadok. Pripomenulo mi to sliepky a kohúty kikiríkajúce v nedeľu za rána, keď som ešte ako dieťa vyrastala na dedine. Vstávali sme z postele v nedeľu ráno do kostola za spevu kohútov a zvonenia dedinských kostolných zvonov. Už len tie tu chýbali a cítila som sa ako počas detského obdobia.
Prístav bol plný taxikárov a dohadzovačov. Dohadzovali ubytovanie a kurzy potápania. Množstvo dohadzovačov vidno na fotografii nižšie. Tak to bolo vo väčšine prípadov. Hneď sa na nás všetci vrhli a núkali možné aj nemožné. Taxíky, nocľahy, potápanie, skútre. Deti chceli ísť ďalej na ostrov. Nemali záujem zostať hneď v prvom ponúkanom ubytovaní. V jednom domčeku alebo bungalove na brehu mora sme boli pozrieť. Nevyzeralo vôbec zle. Vo väčšine prípadov ponúkali s ubytovaním aj kurzy potápania.
Ak si výletník kúpil s ubytovaním aj kurz potápania, dostal výraznú zľavu z ubytovania. Samozrejme bol to opäť marketingový trik ako získať zákazníka. Keby si to niekto z návštevníkov seriózne prepočítal na dni, možno to vyšlo aj viac ako kúpiť si každú službu samostatne. Ale na dovolenku sa nejdú robiť finančné analýzy a podľa toho sa aj dohadujú obchody za služby. Aká taká predstava o cenovej úrovni v oblasti už je v hlave cestujúcich. Tá sa porovná rýchlo s rodnou krajinou a obchod je na svete. Všetko dohodnuté. Asi takto prebiehala „seriózna kalkulácia“. Niekedy nie ani taká.
Boli sme unavení a vtedy sa o to pesimistickejšie díva na svet okolo seba. Pri cestovaní vzniká zaujímavý fenomén. Pri transferoch z miesta na miesta sa stráca rapídne energia. Prvé momenty sú preto v pesimistických farbách. No len čo si trochu telo oddýchne a zloží na chvíľu ubolené kosti, dá si drink alebo jedlo, prípadne si chvíľu pospí, všetko je v momente iné. Nabieha optimistický pohľad na svet a na celé najbližšie okolie. Všetko sa zdá ružovejšie a krajšie, milšie a útulnejšie.
Tak to bolo opakovane aj v našom prípade. Z každého trochu dlhšieho presunu sme mali náladu pod psa. Len čo sme sa trochu zregenerovali a oddýchli si, nahodili sme ružové okuliare a začali sa inak dívať na svet. Dcéra so synom išli po prezretí prvého bungalovu na pobreží, hľadať ubytovanie do vnútra ostrova.
My sme sa išli naraňajkovať do najbližšej kaviarne, ktorá bola pri ceste. Len žiadne metre na viac. Nedaj bože, ešte by nás to zabilo. Sestra bola stále hladná a ja som tiež nezaostávala za ňou v týchto základných ľudských potrebách. Podľa Maslovovej teórie potrieb uložených v spodnom priečinku tých najzákladnejších alebo najprimitívnejších. Ku tým vyšším priečkam sme sa na dovolenke len veľmi ťažko dostávali. Lepšie povedané sme sa vôbec nedostali. Nahodili sme dovolenkový mód hneď na začiatku a fičali na ňom až do konca. Mali sme dvoch strážcov a organizátorov, ktorí všetko robili aj za nás.
Dávali sme si len jednoduché raňajky. Jogurt s musli a ovocím, ľadová káva, čaj, prípadne iba ovocie. Veľmi rýchlo nám potom pretrávilo. Nič iné tam ani nebolo v ponuke na raňajky. Možno ešte vajcia, ale tie sme sa báli jesť. Videli sme ich párkrát len tak voľne pohodené na slnku dosť dlhú dobu . Toto sme nechceli v žiadnom prípade riskovať a uštvať si nejakú salmonelózu. Alebo niečo horšie. V tom teple a vlhku na nič iné chuť ani nebola.
Čakali sme v kaviarni dosť dlho. Keď deti neprichádzali, rozhodli sme sa , že sa pôjdeme prvýkrát v Thajsku do mora okúpať. Zložili sme batožinu z chrbtov na breh mora. Prezliekli sme sa do plávok a len čo sme vošli do mora, prišli deti na taxíku. Našli konečne vhodné ubytovanie. Ukončili sme rozbehnuté aktivity a nastúpili na taxík.
Taxíky v Thajsku nás vozili prevažne na korbe auta. Do kopcov, z kopcov, veľmi rýchlo s nami uháňali. Vietor nám vial do vlasov a tvárí a my sme sa neustále usmievali ako domorodci a tešili sa na ďalšie zážitky. Vôbec nás nenapadlo, že sa nám môže niečo stať.
Keď sme videli Thajčanov ako sedia aj štyria na malom mopede vrátane maličkých detí, samozrejme všetci bez prilby, uvoľnili sme sa aj my. Cítili sme sa po dlhej dobe ako študentky. Dovolenkové dobrodružstvá oslobodzujú ducha a dávajú mu krídla. Naposledy som sa tak cítila, pred tromi rokmi v Mexiku a keď som išla za dcérou na grécky ostrov Kharpathos. To bolo hodne dávno. Pravdepodobne pred 10 rokmi. V tom čase dcéra skončila druhý alebo tretí ročník na univerzite a išla na leto na zárobky do Grécka. Išla som ju pozrieť.
Kým som čakala v Aténach na trajekt na ostrov Kharpathos, rozhodla som sa pozrieť najbližšie okolie. Cestovala som s mladým mužom z Austrálie po Aténach, Korinte a iných historických pamiatkach a miestach Grécka. On cestoval pol roka v kuse a potom písal o svojom cestovaní a zarábal si na živobytie. Bol v tom čase aj v Albánsku a povedal, že lepších ľudí na svete nestretol ako boli Albánci. A to už v tom čase mal prejdený hodný kus zemegule.
Už vtedy sa mi on stal inšpiráciou. Až zmeny v živote ma posunuli ďalej a dodali odvahu. Dúfam, že správnym smerom. Podnietili ma a primäli sadnúť si a skúsiť popísať svoje cestovateľské zážitky. Obohatiť ducha poznania tých, ktorí nemôžu z rôznych, či už zdravotných alebo finančných, dôvodov cestovať. Prípadne inšpirovať iných na objavovanie kútov a tajov stále nám len málo známeho sveta.
Ko Tao je nádherný palmový ostrov s bielučkým pieskom a 300 slnečnými dňami do roka ležiaci na západnom pobreží Thajského zálivu. Má rozlohu iba okolo 21 metrov štvorcových. Necelých 1500 obyvateľov, ktorí tu žijú, sa venuje prevažne cestovnému ruchu. V poslednom čase obzvlášť kurzom potápania, ktoré sa tu vo veľkej miere rozšírili. Kurzy potápania sa považujú na ostrove za jedny z najlacnejších na svete. Práve pre ne tu smeruje väčšina mladej cestovateľskej populácie z celého sveta vrátane mojej dcéry.
Obrovský rozvoj kurzov potápania je dôvodom ohrozenia koralových útesov okolo ostrova. Aj El Nino z roku 1997 mal za následok výrazné oteplenie vody v tejto oblasti a robí šarapatu nielen tu, ale aj v celosvetovom meradle.
V 30. a 40. rokoch minulého storočia (od roku 1933 do roku 1947) slúžil tento nádherný ostrov ako politické väzenie pre politických väzňov z Thajska. Nádherné ostrovy na viacerých miestach zemegule sa podobne ako Ko Tao využívali v minulosti. Jednotlivé vlády to robili pravdepodobne preto, aby mali od väzňov dlhodobo pokoj a nemuseli ich riešiť. Boli ďaleko a nebol k nim jednoduchý prístup. Nemohli kedykoľvek ľahko z väzenia utiecť ako tomu bolo na pevnine. Francúzska vláda napríklad prevážala väzňov na svoje ostrovné územia a kolónie do Južnej Ameriky. Tieto boli popísané napríklad v autobiografickej knihe Motýľ od Henry Charrièra.
Na Ko Tao bol v minulosti hojný výskyt korytnačiek zelených. Ich výskyt je v poslednej dobe ohrozený práve znečisteným životným prostredím v dôsledku prudko sa rozvíjajúceho cestovného ruchu. Ten sa začal rozvíjať na ostrove iba pred nedávnom. Začiatkom 80. rokov minulého storočia.
V 90. rokoch minulého storočia došlo k rozvoju potápania a kurzov potápania s medzinárodným certifikátom. Práve po korytnačkách, ktoré sa tu v minulosti vyskytovali v oveľa hojnejšom množstve, než je tomu v súčasnosti, dostal ostrov svoje meno.
Pobyt na ostrove sme si vybrali aj my hlavne pre kurz potápania, ktorý tu mala záujem moja dcéra absolvovať počas štyroch dní. Je to výhodné kurz na ostrove absolvovať. Následne je možné sa kdekoľvek na svete lacnejšie potápať a uskutočňovať ponory. My ostatní sme sa do kurzu nehrnuli. Na absolvovanie kurzu je potrebné dva dni stráviť zavretý v miestnosti. Tu sa prednáša potápačská teória. Na viac sestra neovláda anglický jazyk. Musel by jej niekto tlmočiť. To sa nikomu nechcelo. Nikto si nevedel predstaviť počas oddychových dovolenkových dní prekladať špecifickú teóriu bez jazykovej výbavy z danej oblasti.
Na tretí deň kurzu sa pol dňa trénovali ponory v bazéne v areáli hotela a potom dva dni v mori naostro. Vzdali sme to hneď na začiatku. Dcéra kurz úspešne absolvovala. Na začiatku novembra jej prišiel medzinárodný certifikát potápania na domácu adresu. Za absolvovanie kurzu dali jednému z nás ubytovanie zdarma na tri noci v rezorte Buns Diving. Domáci spájaním služieb získavali stále nových zákazníkov. Marketing je tu na vysokej úrovni.
Podobne ako prvé ubytovanie v Bangkoku, ani toto nestálo za veľa. Kúpeľne svojou plesňovou krásou a zatuchnutým pachom hovorili o tom, že nevideli upratovačku a nejaké čistiace prostriedky hodne dlho. Pravidlo „za málo peňazí, málo muziky“, platilo aj tu. Platí všeobecne vo väčšine prípadov vo svete obchodu a služieb. Zároveň však platí, že cena nie je vždy zárukou kvality. Areál hotela bol nádherný. Bujná vegetácia, umelé jazierka s rybičkami a korytnačkami, chodníčky a cestičky pomedzi palmy a paprade, uprostred bazén. Jedným slovom romantika.
Na ostrove boli nádherné pláže. No obede v reštaurácii na pláži Mae Haad sme sa kochali nádhernými výhľadmi na široké more. Bol skoro celé štyri dni pobytu silný opar. Posledný deň sa opar konečne vytratil do neznáma. Teplo a silné slnko nám tiež moc nevyhovovalo.
Po promenáde pomedzi nespočetné malé, ale aj väčšie bungalovy na pobreží, podobné ako v Chorvátsku, sme sa dostali ďalej na ostrov. Našli sme si krásnu pláž Sairee Beach s kokosovými palmami a bielučkým pieskom. Voda bola teplučká ako by ju ohrievali celú noc v obrovskom hrnci. Oddychovali sme a vychutnávali si chvíľu. Pozorovali tichú hladinu mora bez jednej vlnky.
Na každom rohu bola ponuka na rôznorodé thajské masáže za zhruba 7 € na hodinu celé telo. Cena bola so Slovenskom neporovnateľná. Na Slovensku stojí okolo 12 € chrbát za 30 minút. Rozhodli sme sa, že to ideme skúsiť s thajskými masážami aj my. Vybrali sme sa do najbližšieho domu s ponukou masáží, ktorý bol pri našom celodennom oddychu a vylihovaní v osade Sairee Baan. Osady sa volali presne tak ako pláže alebo pláže tak ako osady? Presnú genézu nepoznám, ale niekto prvý musel byť. Či už to bola pláž alebo dedina, nebolo to pre nás rozhodujúce. Dôležité bolo, že hneď pred vstupom nás vítali usmiate tváre s angličtinou s thajským prízvukom.
Vošli sme do domu plného ležovísk a masážnych miest priamo na zemi. Na niektorých prebiehala v čase nášho vstupu masáž. Bola tu aj pedikúra a manikúra. Maličká šatňa na prezlečenie a skrinky na odloženie osobných vecí. Po milom privítaní, nám ukázali, kde sa máme prezliecť. Obliekli sme si ich veci. Naše sme odložili do skriniek a ľahli sme si na miesta pripravené na masáže.
Bol to perfektný a nezabudnuteľný zážitok. Drobné žienky sa hrali so stvrdnutým svalstvom na celom tele. My sme čas od času vykrikovali raz od bolesti, inokedy od pohody a radosti. Masáž celého tela je dobrá vec. Na druhý deň sa síce dostaví slabšia bolesť na citlivejších miestach, ale z dlhodobého hľadiska má na človeka blahodarný účinok. Nielen fyzický, ale aj psychický.
Po absolvovaní masáže sme išli hľadať deti a dohodli sme si večeru. Večerali sme Phad Thai a morské plody priamo na brehu mora pri nádhernom a romantickom západe slnka popíjajúc výborné schladené pivko. Pivo je tu dosť drahé. Domorodci ho väčšinou nepijú a tak sú ceny nastavené hlavne pre turistov. Jedno vyjde od 50 až do 120 bahtov. Ceny sú mierne odlišné v každej reštaurácii. Rozdiel nie je markantný.
Po dobrej a príjemnej večeri na romantickom brehu mora pri západe slnka, sme sa vybrali na krátku prechádzku ostrovom. Večer sme zaľahli do postelí a v momente sme pospali. Nočné transfery bez spánku a postele dokážu človeka riadne vycucať zo životodarnej energie. Treba s nimi rátať, keď sa plánuje cesta. Niekedy môže dôjsť k neočakávaným a neplánovaným udalostiam, ktoré menia priebežne plány a cesty na dovolenke. Nemalo by sa striktne trvať na dodržaní pôvodných plánov. Z oddychu sa môže stať nakoniec stres a nepríjemná naháňačka.
Celý deň relax na Ko Tau
Na druhý deň pobytu na Ko Tao dcéra skoro ráno vstávala na teóriu o potápaní. My sme spali dlho. Potrebovali sme doplniť spánkový deficit. Občas je možné ho dobehnúť. Škoda, že sa nedá pred spať do zásoby. Mali sme pred sebou prvý celý celučičký deň nič nerobenia. Vylihovanie na pláži a kúpanie sa v teplučkom mori. Veľmi sme sa tešili. Bola streda 7. októbra a zároveň 5. deň našej dovolenky a 4. deň putovania po Thajsku. Bolo na čase si oddýchnuť, aby sme predišli úplnému vyčerpaniu. To sa netýkalo dcéry, ktorá absorbovala potápačskú teóriu od skorého rána hladná a smädná pravdepodobne ako vždy.
Po raňajkách v reštaurácii na pláži Mae Haad, sme sa vybrali na pláž Haad Sairee. Nasledovala za plážou Mae Haad. Predchádzajúci deň sme tam mali síce krátky, ale nádherný a účinný odpočinok.Cestou na pláž sme obdivovali malé domčeky a bungalovy postavené z rôznych materiálov blízko pláží, skoro na brehu mora. Oddychovali sme celý deň v spoločnosti krásneho a priateľského zlatého retrievera. Prišiel ku nám za rána a strávil s nami celý deň ako keby sme s ním boli dohodnutí. Nazvali sme ho Samko po našom zlatom retrieverovi, ktorého sme mali prednedávnom. Títo psi hneď vycítia, kto ich má rád. Sú schopní stráviť s vami celý deň, kúpať sa s vami a vylihovať celý deň ako najlepší priatelia, s ktorými sa dohodnete na prežití voľného času na brehu mora.
Večer si išiel svojou cestou a my tiež. Raz sme ho ešte večer zazreli v dedine Mae Haad, ale už mal inú spoločnosť. Tá nebola k nám moc prívetivá, keď sme sa chceli prihovoriť. Bola to nejaká cudzinka. Nevedeli sme ju na základe krátkeho rozhovoru identifikovať z akého štátu bola. V každom prípade bolo isté, že nie z Thajska. Bola nepríjemná, nie ako thajské ženy a dievčiny.
Aj v tento deň sme sa vybrali tento raz všetci spoločne ku dievčatám praktizujúcim thajské masáže. Trávime celé dni za počítačom, tak sme si dali urobiť thajskú masáž celého tela. Na tom istom mieste v dedine Baan Sairee ako deň predtým. My sme vymenili klasickú masáž za olejovú. Deti si dali klasické thajské masáže bez oleja. Čaj na záver po masáži, padol ako uliaty presne ako v prvý deň.
Vybrali sme sa do ulíc hľadať reštauráciu na večeru podľa odporúčaní v knihách. Našli sme ju úplne na konci osady Baan Sairee. Vyzuli sme sa pred vchodom, tak ako vždy, do reštaurácie. Vybrali sme si klasické thajské jedlá Phad Thai so zeleninou, vajcom, morskými plodmi, kuracím mäsom. Ryžu na rôzne spôsoby so zeleninou, morskými plodmi, kuracím mäsom. Jedlo bolo veľmi chutné a ľahké a nebolo drahé. Cena sa pohybovala od 100 do 200 bahtov, čo bolo v prepočte 3 až 7 €.
Väčšina ubytovania blízko pláží bola veľmi jednoduchá. Keď sme sa išli večer prejsť aj do vyššie položených častí ostrova (viac ako 300 metrov nad morom), zistili sme, že sú tu aj iné možnosti ubytovania, vrátane veľkých luxusných víl a hotelov. Podľa vonkajšieho prevedenia budov vyzerali byť na inej kvalitatívnej, ale určite aj cenovej, úrovni.
Na ceste späť z najvyššieho bodu ostrova, sme stretli transvestitu. Milo a nevtieravo nás oslovil. Prebehla nevyhnutná spoločenská konverzácia a v rámci nej nám nebadane ponúkol výlet okolo ostrova. Samozrejme, že sme neodmietli a výlet od transvestitu kúpili. Už predtým sme si pozerali ceny. Jeho ponuka bola zaujímavá spolu s programom výletu. Výlet sa organizoval okolo východnej strany ostrova na 3. deň nášho pobytu na Ko Tao. V programe boli zastávky na piatich miestach na potápanie a šnorchlovanie v zálivoch s koralovými útesmi.
Po dojednaní obchodu sme sa stavili na pivo. Kúpili sme si ho pre zmenu v malom obchodíku na pláži Mae Haad. Vypili sme ho za maličkým stolíkom s obrusom z pivných vrchnákov umiestneným pred obchodíkom. V obchodíkoch často obsluhovali mladučké ženy s maličkými detičkami. Deti sa celý deň hrali s mamami a turistami v obchode.
Presne túto istú konšteláciu pracujúcej mladej matky s dieťaťom bolo veľmi často vidno aj v Mexiku a v Nepále. Mladé dievčiny, ktorým vek bolo len veľmi ťažké odhadnúť, boli už matky. Mali priviazané malé bábätká okolo bokov, na chrbte alebo len tak voľne položené hocikde na zemi alebo na nejakom stole s tovarom. Obsluhovali zákazníkov a dieťa buď spokojne spalo alebo sa hralo. Nikto nebol nervózny, nenaháňal sa, nestresoval. Matka aj dieťa mali vždy úsmev na tvári. Išiel z nich pokoj a pohoda.
Ťažko si predstaviť také niečo na Slovensku. Sociálni pracovníci by určite nabehli, matku dali do väzenia za zanedbanie starostlivosti a výchovy dieťaťa a dieťa by šupli do detského domova. Tu by strávilo zvyšok života bez svojich blízkych. Západné opatrenia a zákony sa často javia ako antihumánne a absurdné, keď človek vidí ako ľudia fungujú v iných väčšinou chudobných krajinách sveta.
Vo všeobecnosti väčšina ľudí pôsobí v Thajsku šťastne. Sú usmiati a nestrhaní. Nie sú tuční. Vyzerajú, že sú stále v pohode a že sa nestresujú. Keď ich porovnáte s ľuďmi na Slovensku, tu sú ľudia buď príliš chudí, alebo príliš tuční. Nervózni a strhaní, málokedy sa usmievajú a večne frflú na niečo alebo na niekoho. Keď je teplo, frflú, že je teplo, keď prší, že prší, keď je zima, že je zima. Sme národ večných sťažovateľov a pesimisticky naladených osobností, keď sa porovnáme s inými národmi.
Môj bývalý kolega skúsil experiment. Keď sa ho ľudia spýtali ako sa má, odpovedal, že sa má perfektne. Všetci boli úplne vyvedení z miery z takej odpovede. Hneď ďalej zisťovali, čo sa stalo, keď sa má perfektne. On sa bavil ako ľudia reagovali. Videl im na očiach, že nevedia ako reagovať. Sú zvyknutí na večné frflanie a sťažovanie. Málokto vám odpovie pri zdvorilostnej otázke ako sa má, že sa má perfektne. Odporúčam to vyskúšať. Naozaj je to tak. Ľudia nie sú na takú reakciu a odpoveď vôbec pripravení.
Plavba po východnom pobreží ostrova Ko Tao
Na tretí deň pobytu na ostrove Ko Tao (8. októbra roku 2015) sme sa vybrali doobeda na pol desiatu na miesto dohodnuté s transvestitom. V reštaurácii nás mali vyzdvihnúť a mali sme ísť na zaplatený výlet loďou okolo ostrova. Transvestita, ktorý nám zájazd na ulici večer deň predtým predal, v reštaurácii nebol. Dosť nás to vystrašilo, že sme kúpili mačku vo vreci. Spýtali sme sa pri bare, ako máme ďalej postupovať. Odpoveďou bolo, čakať spolu s ostatnými Angličankami, Írkami a Nemkami, ktoré tam už poslušne sedeli a čakali na organizátora v družnom rozhovore. Mali tiež výlet na loď zakúpený na tento deň. Zaradili sme sa k nim a pripojili k rozhovoru.
Transvestitov bolo vidno veľmi často a kdekoľvek. Dozvedeli sme sa, že hlavným dôvodom častého výskytu je, že transvestiti sa nemôžu zamestnať v iný oblastiach thajského života. Jedinou možnosťou zamestnania pre nich je cestovný ruch alebo zábavný priemysel. Práve preto sa javí ich koncentrácia v Thajsku taká vysoká a viditeľná. Javí sa podstatne vyššia než je tomu v iných krajinách. Tu ich vidíme koncentrovane. Avšak podľa štatistík sa nevymykajú celosvetovému priemernému výskytu v ostatných krajinách.
Podobné je to aj s prostitúciou v Thajsku. Videli sme často zvláštne páriky. Zvláštne preto, že nesedeli k sebe buď vekom, alebo proporciami, prípadne farbou pleti. Nechce sa mi veriť, že si sedeli psychicky a nebodaj finančne. Bolo to viditeľné a zjavné.
Thajsko je veľmi obľúbená turistická destinácia a turisti tu prichádzajú z celého sveta. Niektorí jedinci, tak ako je tomu aj v iných turistických destináciách, praktizujú sexuálnu turistiku po celom svete. Ide nielen o mužov z vyspelých západných krajín, ale aj o ženy. Tie majú na to tiež svoje dôvody. Keď sa chce, dôvod sa vždy a na všetko dá nájsť a hlavne obhájiť. Buď nemajú čas pre pracovné vyťaženie na normálny vzťah. Alebo sa jednoducho nechcú viazať a užívajú si sexuálnu turistiku a dovolenku so všetkými rizikami, ktoré to so sebou prináša.
Tesne pred odchodom na výlet okolo ostrova sa zjavil pred nami drobný chlap. Miešanec pre nás neznámej národnosti, veku a náboženstva. Mal veľmi jednoduchú angličtinu a hlasno nás ňou všetkých pozval na výlet loďou. Naložil si sám na loď jedlo, pitie a ovocie pre nás všetkých na celý deň. Nikto mu s ničím nepomáhal. Fungoval samostatne a nezávisle. Ako sa pred nami zjavil doobeda, až do večera, kedy nás doviezol na to isté miesto späť.
Bolo nás na lodi okolo pätnásť až dvadsať. Samé ženy z Anglicka, Írska, Nemecka a asi traja muži. O tých sme nevedeli nič ani odkiaľ sú. Celý deň sa nejakým spôsobom dištancovali od ostatných. Štvrtý bol môj syn.
Náš sprievodca a organizátor v jednej osobe, drobný mládenec s rukami ako lopatami, mal celý deň zorganizovaný do poslednej minúty. Nezastavil sa ani na chvíľu. Behal po lodi, šplhal sa po lanách, upratoval, roznášal jedlo a pitie, organizoval a ponúkal. No jednoducho robil úplne všetko, čo bolo potrebné ku našej všeobecnej spokojnosti s úsmevom na tvári bez zazerania alebo frflania, prípadne zlostenia. Dlane a celé ruky mal neúmerne veľké svojmu telu. To zodpovedalo pravdepodobne každodennej tvrdej fyzickej práci a námahe už od detstva. Odhadnúť mu vek bolo nad naše sily.
V rámci poskytnutých služieb nás zaviedol na päť najkrajších miest po celom obvode ostrova. Tu sme sa ponárali a kochali nádhernými koralovými útesmi a rôznorodými farebnými rybičkami.
Zastavili sme sa na vopred určenom mieste, dal nám čas na potápanie a šnorchlovanie, zhruba ukázal smer, kde sa máme potápať. Po stanovenom čase zapískal a my sme všetci poslušne nastúpili bez reptania na loď. Koralové útesy boli jednoducho nádherné a neopísateľné. Zďaleka sa však nevyrovnali tým, ktoré som videla pred 14 rokmi blízko ostrova Giftun v Egyptskom Červenom mori. Tieto koralové útesy mi pripomínali rajskú záhradu so všetkými farbami slnečného spektra. Aspoň takto som si od svojich detských čias raj vo svojom vnútri predstavovala.
Na štvrtej zastávke okolo ostrova moja sestra zbledla a zahlásila, že jej je zle. Za maličký moment nakŕmila zvyškami z nestrávenej potravy rybičky pravdepodobne z celého ostrova. Videla ich asi najviac z nás všetkých bez toho, aby sa pohla z lode a urobila jednoduchý ponor. Hovorí sa tomu šťastie v nešťastí. Skoro som jej závidela. Ale iba chvíľu, kým som nezistila aká je bledá a že jej bolo naozaj zle. Nechcela by som byť na jej mieste.
Ostrov Ko Nangyuan je národná rezervácia
Na piatej zastávke sme sa zastavili na nádhernom ostrove, ktorý sme videli už pri prvom príchode na ostrov Ko Tao. Pozostával vlastne z dvoch ostrovoch. Ko Nangyuan mal bielučké pláže a nádherné výhľady z jedného menšieho ostrova na bielu piesočnú pláž spájajúcu malý ostrov s druhým väčším ostrovom. Museli sme zaplatiť dodatočný poplatok za výlet. Vstup na ostrov. Platilo sa ako do národného parku alebo prírodnej rezervácie. Nemali sme samozrejme s tým problém, ale stav odpadu na ostrove nenapovedal, že ide o národnú rezerváciu.
Prešli sme ho skoro celý. Hľadali sme Japonské záhrady. Mysleli sme, že sú to naozajstné záhrady. Zistili sme na mieste, že to bol názov koralovej bariéry na východnej strane väčšieho ostrova. Všetci sme sa vyšplhali hromadne na menší z ostrovov, z ktorého bol nádherný výhľad na ten väčší z nich. Vybrali sme sa na najvyšší bod ostrova napriek teplu, vlhkosti a strmine. Tá predstavovala cestu na vytúžený vrchol a výhľady z neho.
Japonské záhrady, ako sa nazývali koralové útesy, ponúkali nádherné scenérie či už pod vodou, ale aj zo súše pri pohľade z väčšieho ostrova.
Ostrovy boli spojené len uzučkým pásom bielučičkej pieskovej pláže. Zo začiatku sme Japonské záhrady nevedeli nájsť. Tak sme sa vydali na cestu na vrchol väčšieho z ostrovov. Na túto stranu nás viacerí odkazovali. Našli sme tu len bujnou vegetáciou prikrytý odpad rôznorodého druhu, od stavebného až po sklené a plastové fľaše, textílie a iný nedefinovateľný odpad. My sme fľaše s vodou museli nechať na lodi pri vstupe na ostrov. Nebolo nám jasné, kedy sa tieto stihli v takom hojnom množstve nahromadiť.
Po absolvovaní dvoch vrcholov, sme sa potápali v Japonských záhradách a obzerali krásu podmorského života. Neskôr sme tesne pri brehu, pri prechode po uzučkej bielej pláži, našli obrovské hejno malých čiernych rybičiek. Vošli sme do vody, oni nám otvorili cestu medzi seba, a potom nás kompletne obkolesili a ohryzovali pokožku tela. Zo začiatku sme sa báli, ale nakoniec nám to prišlo zaujímavé a dokonca aj vtipné.
Ceny tu boli neporovnateľne vyššie. Sestra vypila nejaký drink a dohodnutý čas pobytu na ostrove uplynul . Museli sme sa nalodiť na celodennú materskú loď. Odviezla nás naspäť na ostrov Ko Tao. Tu nás už čakala dcéra. Prvýkrát sa na tretí deň od začatia kurzu potápala v mori. Náramne si to všetko pochvaľovala.
Vyložili sme veci z malých ruksakov, osprchovali sme sa a išli sme sa navečerať do reštaurácie umiestnenej v tieni obrovských stromov chrániacich zákazníkov pred silným slnkom. Stoly boli malé a sedadlá, v podobe nejakých menších vankúšov, boli umiestnené na zemi. Všetci sme pekne sedeli na zemi okolo nízkych stolov. Vedľa nás sa na zemi povaľovali mačky. Vôbec nás, ale ani nikoho iného, neotravovali. Robili si svoje, jednoducho leňošili.
Pri susednom stole na zemi sedeli Taliani. Prehodili s nami pár obvyklých cestovateľských fráz, ktoré už tradične prebiehali dookola medzi turistami. Kde sme boli, odkiaľ sme, odkiaľ pokiaľ cestujeme, odkedy a dokedy, atď. Všetky otázky sa opakovali, len odpovede sa niekedy dosť podstatne líšili. Taliansky manželský pár mal prejdenú dosť veľkú časť juhovýchodnej Ázie. Zahŕňajúc štáty ako je Barma, Laos, Vietnam. Všetko si pochvaľovali a najviac ochotu, milotu a láskavosť všetkých ľudí v juhoázijskom regióne. Čašníci v reštaurácii boli prvýkrát oblečení jednotne do modrých tričiek a džínsov. Nikde inde sme doteraz nevideli jednotný odev. Každý mal oblečené, čo bežne nosil.
Reštaurácie v Thajsku boli otvorené na všetky strany. Nemali okná ani dvere. Neboli uzavreté ako u nás. Každá jedna mala nádherný výhľad na more. Niektoré na západ, niektoré aj na východ slnka. Ako sme ju večer nechali, tak sme ju ráno našli. Neviem, či ich niekto tajne strážil, alebo to nechávali len tak voľne otvorené. Jednoducho u nás nepredstaviteľný status nakladania s majetkom. Tu zrejme platí, čo je moje, nie je automaticky aj tvoje. Iné vysvetlenie na to neexistuje.
Po ceste naspäť do hotela sme stretli transvestitu, ktorý nám predal zájazd. Pekne sme sa poďakovali za nádherné zážitky, ktoré sme mali na výlete. Náramne sme ho tým potešili. Mal obrovskú radosť, že sme boli spokojní s výletom.
Blížil sa pomaličky koniec nášho pobytu na Ko Tao. Pozerali sme si lístky na loď na ďalší deň na ostrov Ko Phan Nghan. Rozhodli sme sa a kúpili lacnejšiu loď za 500 bahtov. Odchod bol plánovaný na poobedie nasledujúci deň okolo druhej. Mal to byť náš 6. deň v Thajsku. Nasledujúce dni by sme mali väčšinou cestovať a presúvať sa z miesta na miesto. Veľmi sme sa tešili, ako si posledný deň na ostrove Ko Tao oddýchneme.
Posledný deň na Ko Tao a cesta na Ko Pha Ngan
Posledný deň na Ko Tao sme sa ráno zobudili a zbalili všetky, na najbližší čas nepotrebné veci, do veľkých ruksakov. Do malých sme si dali tie najpotrebnejšie a najdôležitejšie, ktoré budeme v ten deň, prípadne nasledujúci, určite potrebovať. Veľkú batožinu sme odniesli na recepciu nášho hotela.
Tu nám uchovávali aj všetky doklady a peniaze. Keď sme zistili ako, tak nám nebolo všetko jedno. Boli položené len tak na stole recepcie v prelepenej obálke. Všetky naše pasy a všetky naše peniaze a platobné karty. Kukali sme ako „puci“, keď sme zbadali odkiaľ obálku s peniazmi a dokladmi berú.
Niekedy je lepšie nevedieť a nezisťovať niektoré informácie o svojom okolí. Potom sa ľahšie, jednoduchšie a lepšie žije. Odľahčení od najťažších bremien sme sa vybrali poslednýkrát na pláž Mae Haad. Išli sme pred reštauráciu, v ktorej sme deň predtým večerali. So sedadlami na zemi a mačkami a hojdačkou.
Čakajúc na zbalenie sa detí sme boli svedkami ako sa dá rýchlo upratať hotelová izba. Dve dievčiny nabehli s metlami podobnými tým, ktoré sme používali doma ako deti na zametanie dvora. Volali sme ich „škrabadlá“. Škrabadlá sú v jednom bode pospájané viaceré tenké prútiky s lístím, ktoré zachytí najväčšie smeti a neporiadok. Lepšie povedané by mali zachytiť.
Dievčiny pobehali s touto veľmi jednoduchou metlou po izbe rýchlo a na hrubo. Zobrali plachty z postelí a vysypali kôš. Hotovo. Izba bola kompletne a na parádu uprataná. Trvalo to maximálne 5 až 7 minút. Zaplesnutej kúpeľne a toalety sa nikto ani nedotkol. Pravdepodobne sa ani dlho nikto nedotkne. Minimálne počas tejto sezóny. Nie som si istá, či niekto nasledujúcu sezónu. Boli sme z toho v šoku. Dalo sa to očakávať, keď sme izby videli a cítili v prvý deň pobytu.
Dcéra zaplatila okolo 9 000 bahtov, našich okolo 225 € za kurz potápania spolu s certifikátom. 1800 bahtov na 3 noci stálo ubytovanie pre štyroch. To sú necelé 4 € na jedného na noc. Aká kvalita, taká cena.
Po „upratovacom divadle“ sme sa vybrali na pláž. Bolo prvýkrát jasno, bez oparu. V posledný deň sme zistili, ako dokáže slniečko páliť v Thajsku. Nemali sme sa kde skryť pred ním. Slnečník sme nemali a nikto ho tu ani neponúkal. Žiadny prenájom ani predaj slnečníka sa tu neprevádzkoval.
Pri mori sme zažili ďalšie divadlo. Mladá dievčina pádlovala na mori na „prkne“ s dvomi malými psíkmi. Obzerali sme si ich ako v sne. Bolo to romantické a milé. Partia mladých ľudí vedľa nás sa dobre bavila. Rehotali sa, plávali, potápali a hrali sa so psom na pláži aj vo vode. Oddychovali sme pozorovaním druhých a plávaním v teplučkom mori. Je to najlepší relax sledovať druhých ako relaxujú a komentovať nezáväzne ich spôsoby.
Usúdili sme a boli sme radi, že prvé tri dni pobytu bol hustý opar na ostrove. Nevedeli sme si predstaviť, ako by sme fungovali v takom teple a slnečnej páľave. Okolo druhej poobede sme odišli z pláže pred hotel. Tu pre nás prišiel o pol tretej taxík. Tak ako sme sa dohodli pri kúpe lístkov na loď. Lístky sme kúpili spolu s taxíkom za cca 400 bahtov. Opäť sme sa viezli ako adolescenti na korbe až do prístavu .
Batožinu sme mali veľkú a ťažkú. Už tu sme zistili, aký vplyv má nadmerná vlhkosť na ňu. Všetko nám hrozne zapáchalo. Nevedeli sme čo s tým. Boli sme stále na cestách. Nemalo nám to kde vyschnúť, ak by sme oblečenie prali. Tak sme to len pekne v ruksakoch dôsledne separovali. Čisté od špinavého. Balili sme to poctivo, aby smrad neprešiel z jedného kúska na druhý ešte čistý. Aj keď už každý kúsok bielizne bol čiastočne načatý nejakým tým smradom.
Čakajúc na taxík pre hotelom, urobili sme pár snímok s príbytkami domácich. Domčeky sú prízemné, veľmi jednoduché. Strecha z materiálu, ktorý my máme doma na provizórnej drevárni. Všade povešaná bielizeň a neporiadok. Podobné obydlia sme videli aj na iných miestach Thajska. Za domom alebo vedľa domu, kopy odpadu a neporiadku. Čas od času sme mali možnosť vidieť ako odpad likvidovali priamo vedľa domu. Ako inak, pálením. Všetko dokopy, drevený, plastový. Bolo to jedno. Len, aby ho už toľko nebolo. Že splodiny z toho dýchali, im zjavne nevadilo. Ochrana životného prostredia žiadna.
Cestou loďou na ostrov Ko Phan Ghan bolo veľmi teplo a pieklo slnko. Sledovali sme lietajúce rybičky, ktoré sa húfne odrážali na vlnách ako žabky alebo ploské drobné skalky, ktoré sme ako deti hádzali do vody a počítali koľkokrát nám „žabka skalka“ skočí. Rybky skákali spontánne bez toho, aby s niekým súťažili a aby im niekto počítal skoky. My sme sa snažili ich počítať, kým sme mali na ne dohľad. Možno, že medzi sebou súťažili a predvádzali sa…
Pre teplé počasie a silné slnko, sme sa snažili schovať do podpalubia. Tu bolo výrazne chladnejšie v porovnaní s palubou. Občas sme vyšli hore, aby sme sa trochu ohriali a skontrolovali mokré plavky sušiace sa na palube lode.
Loď nebola luxusná a tomu zodpovedala aj cena. Bola preplnená ľuďmi z celého sveta. Sedeli, ležali na zemi všade, na palube, niektorí stáli a vychutnávali si chvíle voľna. Nikto sa nehádal, všetci v pokoji oddychovali a čakali na príchod do prístavu. Po hodine a pol sme zbadali v diaľke pevninu. Vedeli sme, že je to naša méta na najbližšie tri dni. Tešili sme sa na objavovanie prírodných a kultúrnych krás ďalšieho ostrova v Thajskom zálive.
Po dvoch hodinách plavby sme pristali v prístave ostrova Ko Phan Ghan. Vítali nás húfne taxikári. Ženy a aj muži ponúkali ubytovanie. Znova tá istá procedúra. Vypočuť ponuku, navrhnúť svoje predstavy , dohoda, prípadne nesúhlas. Nemuseli sme sa dlho rozhodovať. Všetko bolo z nášho hľadiska lacné. Nemali sme o čom dlho rozmýšľať. Dohodli sme sa s prvou ženou, ktorá nás oslovila. Skúsili sme ešte kúsok podísť, ale zistili sme, že ceny sú podobné. Vrátili sme sa naspäť ku prvej ponuke. Nastúpili sme na taxík a ten nás odviezol cez západnú časť ostrova na miesto určenia.
