Kalapathar 5550 metrov

Prišiel deň „D“. Nespala som celú noc. Strašne ma bolela hlava. Dala som si dve tabletky. Nepomáhalo. Bolelo ma aj v okolí srdca. Myslela som si, že dostanem infarkt alebo sa zadusím. Sadla som si uprostred noci na posteľ a snažila som sa zhlboka dýchať. Keď som sa úplne vyzliekla, bolesť v okolí srdca prešla. Hlava neprešla ani trochu, bolesť sa zintenzívňovala.

O 5,00 ráno sme vstali, ako sme sa dohodli, ale strašne fúkalo. Bola víchrica. Dohodli sme sa, že o 5,30 nejdeme. O 6,30 prišiel Pemba  na izbu, že ideme. Museli sme sa rýchlo zbaliť a ísť. O 7,00 sme bez kávy, čaju a vody, začali intenzívne  stúpať. Bola riadna zima. Mala som trochu problém s dýchaním a ku koncu výstupu  aj s nohami. Dosť rýchlo sme dobehli priateľov Angličanov. Ona robila sprievodkyňu v Tanzánii a  o ňom sme sa moc toho nedozvedeli. Bol od nej o dosť starší. Vyzerali ako profesor so svojou študentkou.  Takýto tandem je dosť častý  na potulkách svetom. Po malej chvíli sme ich predbehli a šliapali sme k cieľu bez nich. Ku koncu sme dobehli Japoncov. Tých sme stretli  prvýkrát počas treku.

Na vrchole sme sa so všetkými zvítali ako so starými známymi. Pemba nakrájal slovenskú slaninu a salámu, vybral keksy a ponúkol medzinárodný team na vrchole so slovenskými špecialitami. Bola vynikajúca atmosféra, nádherné výhľady na Everest a okolité štíty Pumori, Lindtree, Kumbotshe, Nuptse. Základný tábor pod Everestom sme videli ako na dlani. Bol plný žltých a oranžových stanov.  Už len 3 298 metrov výškových a sme na špici sveta….Keď si predstavíme slovenské Tatry, tak tie ani nedosahujú tento rozdiel.

Bola som vyčerpaná, dehydrovaná a hladná. Dala som si po návrate kávu, čaj a slepačiu polievku. Chcela som našu slovenskú slepačiu polievku ako od starej mamy. Táto mala ďaleko od slovenskej, ale aj  tá dobre padla. Začali sme konverzovať o ďalšom programe. Pemba nám povedal, že do Chola Pass možeme ísť,  iba ak mu podpíšeme, že ideme na vlastnú zodpovednosť. Štýl konverzácie nášho sprievodca sa nám prestal páčiť. Ak nepôjdeme, prídeme o tri dni plánovaného treku. Nešli by sme ani na  Gokyo Pass,  ani na Gokyo Ri. Celý čas som sa sprievodcu na to pýtala.  Neodpovedal  mi priamo,  odpoveď zahmlieval a až tu to z neho priamo vyšlo.