V noci ma znova bolela hlava. Už druhýkrát počas treku. Presne takisto ako prvýkrát. Kamarátka ma v noci budila, že nemôže spať, že chrápem. Ráno som si dala tabletku, ale vôbec nepomáhala. Bolesť neutíchala. V hlave riadne dunelo. Napriek ukrutnej bolesti hlavy, sledujem, že máme opäť krásny deň. Sme 8. deň na treku a 10. deň od odchodu zo Slovenska. Je piatok. Zatiaľ nemáme žiadne vážnejšie problémy. Ani z výšky, ani s dýchaním, ani s fyzickou kondíciou. Až na tú hlavu by bolo všetko v poriadku.
Po raňajkách smerujeme do Gorak Shepu. Nasledujúci deň by sme mali vystúpiť na Kalapathar alebo „Čierny kameň“. Na tento deň máme naplánované iba 3 hodiny stúpania a 300 výškových metrov. Ideme v pohode, nenáhlime sa. Zatiaľ nevieme, či sa nám podarí ísť aj na Chola Pass. Či sa odvážime sedlo prejsť alebo nie. Nie je to však o odvahe. Tú má hocikto. Viacerí turisti nám hovorili, že predchádzajúci deň v sedle niekoho zachraňovali vrtuľníkom. Aj my sme vrtuľník počuli v tesnej blízkosti. Nevedeli sme, či je záchranný alebo vezie výletníkov ponad Himaláje. Množstvo čerstvo napadaného snehu neumožňuje prechod ani tým odvážnejším a silnejším. Sneh je ťažký a zapadáva sa do neho. Odčerpáva to rýchlo energiu a človek môže zostať stáť od únavy a nakoniec zamrznúť. Ani lavíny tu nie sú ojedinelé pri takom množstve snehu.
Celý deň stúpame krásnou dolinou. Za nami stále dozerá Kangteka a Thamserku, na severozápade vidíme Pomuri (7161m ). Pumori nazývajú aj dcérou Everestu. Pumo znamená v jazyku šerpov „dcéra“ a ri znamená „hora“. Je veľmi obľúbeným lezeckým štítom, aj keď lavinóznym. V roku 2015 počas zemetrasenia spadla z Pumori lavína do základného tábora pod Everestom. Zahynulo pod ňou 19 ľudí. Pumori sa týči asi 8 kilometrov na západ od Everestu a je priamo nad Kalapatharom.
Lingtren (6749 m) je druhá hora smerom na západ 8 kilometrov od Everestu a Khumbutse je prvá hora od Everestu smerom na západ 6 kilometrov(6665 m ).
Cestou do Lobuche prechádzame okolo tabule s označením sídla talianskeho výskumu. Sprievodca hovorí, že tu robia dlhodobý výskum ľadovcov a vplyvu klimatických zmien na topenie sa ľadovcov. Výskum sa sústreďuje predovšetkým na ľadovcové jazero Imja, ktoré sa nachádza v blízkosti Island štítu. Je situované na ľadovcovej moréne ľadovca nesúceho to isté meno ako jazero v nadmorskej výške 5100 metrov nad morom.
Jazero je formované z roztopeného ľadovca Imja. Začalo sa tvoriť iba v roku 1950 a odvtedy nadobudlo obrovské rozmery. Voda v jazere neustále stúpa a hrozí, ak by prekročila určitú hranicu, že by sa vyliala a zaplavila by všetky dediny a osídlenia v smere výstupu na Everest a blízkom okolí. V roku 1962 bolo jazero zamerané satelitom len v podobe malých rybníkov s rozlohou okolo 28 tisíc metrov štvorcových. Rybníky sa zliali do jedného jazera už v roku 1970. V roku 2000 rozloha jazera narástla na 799 tisíc metrov štvorcových s priemerným rastom 0,02 km2 ročne. V roku 2009 už rozloha dosahovala 1055 km2 a priemerný rast sa zvýšil na 0,025 km2 ročne.
V súčasnosti už priemerný rast dosahuje 35 metrov za rok a jazero patrí medzi tri najnebezpečnejšie ľadovcové jazerá v Nepále. V roku 2016 urobila nepálska armáda odtok z jazera a vypustila takýmto spôsobom 4 milióny metrov kubických vody z jazera. Tým, že sa jazero nachádza na najpopulárnejšom treku v Nepále, je ohrozených obrovskou záplavou tisíce turistov, sprievodcov, nosičov, lokálnych obyvateľov, dobytka a majetku. V poslednom čase sa v dôsledku rapídnych klimatických zmien začali všetky himalájske ľadovce veľmi rýchlo topiť. Podľa dostupných informácií v priemere až 20 až 30 metrov ročne.
Po celý čas sme na východnej strane chodníka sledovali ľadovec Khumbu. Pemba hovoril, že pred 10 až 15 rokmi ľadovec siahal až na chodník, po ktorom sme práve išli. Je to riadny kus, ktorý sa za tú dobu roztopil. Ak to takto pôjde ďalej, nevedno do kedy ľadovec vydrží.
Ľadovec Khumbu je v Khumbu regióne na severovýchode Nepálu medzi Mont Everestom a hrebeňom Lhotse a Nuptse. So svojim stúpaním začínajúcim vo výške 4 900 metrov nad morom a končiacim vo výške 7 600 metrov nad morom, patrí medzi najvyšší ľadovec na svete. Ľadovec má obrovský ľadopád Khumbu, ktorý je veľmi nebezpečnou prekážkou pri ceste na Everest štandardnou južnou cestou. Ľadovec je najväčší v Nepále a jeho meno nesie celý región, v ktorom sa nachádza a ktorým sme my prechádzali.
Do Gorak Shep u sme prišli okolo obeda. Gorak Shep je názov nielen pre jazero, ktoré sa tu nachádza, ale aj pre posledné osídlenie pred vstupom do základného tábora pod Everestom. Niektorí často hovoria pred vstupom do „neba“. Väčšina turistov prenocuje práve tu, lebo nemajú povolenie prespať v základnom tábore. Väčšinou turisti idú na druhý deň na Kalapathar (5550 m), ktorý sa černie ako obor nad jazerom v Gorak Shep. Je to najvyšší bod, na ktorý sa dá dostať bez lezeckého povolenia. To je potrebné vybaviť dolu v Káthmandu.
Výstup na Kalapathar poskytuje nádherné výhľady na Everest a okolité štíty. Pôvodne slúžil kopec v pädesiatich rokoch ako základný tábor pri výstupe na Everest. Neskôr bol základný tábor presunutý bližšie k ľadopádu Khumbu. Najlepší čas na výstupy je v marci až apríli a potom na jeseň v októbri až novembri, keď je viditeľnosť najlepšia. Dá sa tu ísť aj v zime v decembri až v januári. Väčšina lodžií je však uzavretá. Počasie je naozaj veľmi chladné a je tu obrovské množstvo snehu. Gorak Shep znamená „mŕtvy havran“ . Názov symbolizuje nedostatok vegetácie v tejto oblasti. Žijú to šerpovia, ale nie počas celého roka. Iba v čase sezóny.
Po príchode sme si dali najskôr kávičku a neskôr aj obed. Ceny tu boli opäť vyššie. Chapatti s džemom (arabský chlebík) stál 410 RS, Dal Bhat 670 RS (Dal je polievka, Bhat je ryža), špagety so syrom 570 RS, čaj 110 RS, káva 150 RS, zemiaky so syrom 500 RS, hash brown 650 RS (popučené, opražené, posolené a okorenené zemiaky), pizza 670 RS, vegetariánske momo 470 RS.
Tretíkrát som použila lezecké topánky. Išli sme sa prejsť smerom k základnému táboru pod Everestom. Začal fúkať silný vietor. Vietor vyčerpával a vyrážal dych. Videli sme odvrátenú stranu turistiky v Nepále. Kopy rôznorodého odpadu, špiny. Cesta do základného tábora je široká a zablatená. Trvá do 2 hodín z Gorak Shepu v závislosti od počasia a aklimatizácie. Popri ceste sme videli vtáky podobné našim prepeliciam alebo sliepkam a podobné našim havranom, len mali žlté zobáky. Zobali niečo zo zeme a poletovali si veselo v tejto nadmorskej výške. Urobili sme len pár výškových metrov smerom k základnému táboru. Asi po 1,5 hodine sme sa vrátili naspäť. Sprievodcovi sa moc nechcelo ísť ďalej a nám tiež. Povedal, že v základnom tábore nie je nič, čo by stálo za videnie. Boli sme už unavení.
Navštívili sme Pembových kamarátov z oblasti Makalu, odkiaľ pochádzal. Jeden z nich robil v sklade a venoval nám oriešky. Ďalší dvaja varili v stane, v ktorom nás privítali, pre ľudí v základnom tábore. Očakávali viac ako 40 ľudí. Nám urobili kávičku. Veľmi boli milí, usmiati a diskutovali s Pembom v ich nárečí, lebo nevedeli všetci po anglicky. Tí, čo vedeli, robili sprievodcov, čo bola vyššia pozícia v hierarchii himalájskych pozícií. Samozrejme aj podstatne lepšie platená. Z Makalu prišli na tri mesiace počas jarnej sezóny, aby zarobili. Potom sa vrátia domov a prídu opäť na jeseň. Je to ich dennodenný chlebíček, z ktorého živia celé rodiny. Pemba mal otca v Amerike. Bol druhýkrát ženatý a prevádzkoval tam ) reštauráciu. Mama mu zomrela a Pemba zostal žiť v Nepále sám. Nemal moc v obľube otcovu druhú manželku. Bol ich pozrieť iba raz v Amerike.
Celé poobedie snežilo. Mali sme vianočnú atmosféru. V lodžii sme stretli opäť Angličanov, ktorých sme stretli už v Debuche. Starší pán a výrazne mladšia dáma. Hovorili, že lety v Lukle nepremávajú pre zlé klimatické podmienky a že tu čaká okolo 3 000-4 000 ľudí pre silný dážď a vietor. Turisti nemohli prejsť cez Chola Pass, tak zišli dolu do Lukly a teraz sa nemôžu dostať ďalej do Káthmandu. Boli sme radi, že nie sme medzi nimi. Angličania hovoria, že chcú zísť do Džongly (4900 m) a potom do sedla Gokyo (4750 m ). Na štít Gokyo Ri (5483 m) nepôjdu, že je to moc strmo.
Rozmýšľame, ako pôjdeme na druhý deň na Kalapathar. Stále husto sneží a silno fúka. Je mínus 5°C , do rána má byť mínus 10°C . Bola som merať teplotu vonku a behom dvoch minút teplota klesla o 0,4°C. Obávame sa, že chodníky budú zamrznuté. Oddychujeme a čakáme na večeru. Dala som si špagety s tuniakom (600 RS) a objednali sme si spoločne celú termosku zázvorového čaju. Stredná termoska stála 850 RS, veľká 1170 RS. Na raňajky toast s vajcom stál 550 RS. Doniesli mi takú veľkú porciu špagiet ako som jedávala, keď som kojila svoje deti. Ledva som to zjedla.
Austrálsky chirurg, už štvrtý deň náš kamarát, išiel po hodinovej prechádzke smerom k základnému táboru, hneď spať. Bol na tomto treku už druhýkrát. Priateľku nechal doma, robila si atestáciu. Tiež bola lekárka. Po prechádzke znova jedol. Na športovca a lekára mal dosť kíl naviac. So sprievodcom sme sa zabávali na 3 metrových zamrznutých čudách v latríne oproti lodžii. Nikto z nás takéto niečo ešte doteraz nevidel. Táto téma je vďačná v akejkoľvek spoločnosti a nehovoriac o vyššej nadmorskej výške. Tému sme rozvinuli až do výšky 6000-7000 metrov nad morom. Tu sa musíš pri „tom“ podľa nášho sprievodca, sústavne hýbať, aby si nezamrzol po krátkom zastatí, so zemou. Po piatich dňoch som mala opäť telefónny signál. Písala som rýchlo na Slovensko SMS- ky, telefón sa mi mal každú chvúľu vybiť. V niektorých lodžiách sa dala baterka dobiť, v iných nie a niekde bolo treba zaplatiť za dobíjanie 100 až 300 RS za hodinu nabíjania.
Pemba hovorí, že nevie, či pôjdeme na Kalapathar, keď tak husto sneží. Uvidíme podľa počasia ráno. Je tu pohoda. Ja píšem zápisky z ciest, z ktorých budem čerpať v budúcnosti pri písaní, Pemba sa hrá, kamarátka sedí a medituje, Angličania diskutujú. Po poobednom silnom zatiahnutí neustále sneží a začalo veľmi silno a hrôzostrašne fúkať. Dohodli sme sa, že vstaneme o 5,00 ráno a ak nebude snežiť, pôjdeme na vrchol. Nikoho nenapadlo, že bude silný nárazový vietor.
