Názov Himaláje je odvodený od sanskritských slov „hima“ (sneh) a „álaja“ (obydlie) – Domov snehu. O Himalájach sa hovorí aj ako o treťom póle sveta. Je to najvyšší horský systém na našej planéte. Rozprestiera sa na území 5 štátov, Číny, Indie, Nepálu, Bhutánu a Pakistanu. Medzi povodiami horných tokov rieky Indus a Brahmaputra na severe a Indogangskou nížinou na juhu. Vytvárajú na juh vypuklý oblúk. Na západe sú od pohoria Karakoram oddelené riekou Indus, na východe hraničia s pohorím Čin (Arakan Yoma) barmského oblúku. Karakoram na západe je často považovaný za súčasť Himalájí.
Celé pohorie je dlhé okolo 2 500 kilometrov a široké od 180 až do 350 kilometrov. Rozľahlosť Himalájí sme mali možnosť vidieť na vlastné oči, keď sme leteli malým lietadlom z Káthmandu do Lukly a naspäť. Celý čas, ako sme leteli necelú hodinu, sme videli himalájsky oblúk na západnej strane. Tiahli sa v obrovskom bielom šate po celý čas letu. Mali sme nádherné výhľady. Videli sme malé kopce tesne pod lietadlom a smerom na západ strmé a ostré štíty. Nemali konca kraja. Stále bolo čo obzerať.
Ľadovce pokrývajú okolo 8 percent územia pohoria aj napriek tomu, že sa oblasť nachádza v subtropickom podnebnom pásme. Snežná čiara je vo výške 4 500 až 6 100 metrov nad morom. Do tejto výšky ľudia bežne pestujú na malých políčkach oplotených kameňmi zemiaky. Tie sú v Nepále na nezaplatenie. Sú jediným zdrojom obživy nepálskeho ľudu, samozrejme okrem ryže, cestovín a zeleniny. Mäso je tu vzácnosť.
Počasie v pohorí ovplyvňujú monzúny. My sme tu boli na jar od polovice marca do prvej dekády apríla. V čase tesne po zime, ktorá trvá od decembra do februára. Jar trvá od marca do mája. Po jari nastupuje letný monzún trvajúci od júna do konca augusta. Najvhodnejšie obdobie na návštevu Himalájí je podľa sprievodcov a iných ľudí, s ktorými sme sa stretli, obdobie jesene. Tá trvá od septembra do novembra. Všetci pripomínali, že v tom čase sú však Himaláje prepchaté turistami, a preto je z tohto hľadiska vhodnejšia jar. Obdobie na jar je aj finančne zaujímavejšie. Ceny kulminujú práve v jeseni.
Obdobie, ktoré sme si vybrali, bolo z viacerých hľadísk výhodné. V tomto čase je dostatok príležitostí na nádherné výhľady. Tie bude možné posúdiť z priložených fotografií. Je to aj čas kvitnutia kvetov. Nádherné rododendrony všetkých možných farieb a odtieňov sme mali možnosť vidieť najskôr zapučané, neskôr rozpučané a aj úplne rozkvitnuté na ceste späť z hôr. Malé, veľké, obrovské, všetky rozmery. Nádhera. Nevedeli sme sa nasýtiť pohľadov na jedinečnú krásu himalájskej prírody s „vianočným“ snehom začiatkom apríla. Priemerná teplota počas jari dosahuje od 16 do 23 stupňov Celzia.
Mali sme veľmi dobré počasie. To umožňovalo nádherné výhľady skoro ráno, celé doobedie a na poludnie. Poobede, okolo jednej až druhej, prišla skoro každý deň z juhu od Káthmandu veľmi rýchlo hmla. Rozvalila sa najskôr do všetkých dolín a postupne sa ťahala aj vyššie. Behom hodiny prikryla do svoje bielej, niekedy aj sivej a veľmi tmavej periny všetko, vrátane štítov. Nebolo vidno nič.
Celkovo 14 štítov prekračuje v Himalájach hranicu 8 000 metrov nad morom. Viac ako 100 štítov prekračuje hranicu 7 200 metrov nad morom. Najväčší štít mimo Ázie je Aconcagua v Andách s nadmorskou výškou 6 961 metrov nad morom. Na 1. mieste je v Himalájach Ču-mu-lang-ma alebo Mount Everest s nadmorskou výškou 8 848 metrov nad morom. Sprievodca nám povedal, že je z roka na rok stále vyšší. Dosahuje už výšku 8850 metrov, aj keď sa stále uvádza pôvodná výška. Tvorí prirodzenú hranicu medzi Nepálom a Čínou. V súčasnosti je možné ísť na jeho vrchol z oboch štátov. Kvôli unikátnej nadmorskej výške 8848 metrov nad morom ho volajú Sagarmatha („Tvár nebies“).
Na 2. mieste je v Himalájach K2 s výškou 8611 metrov. Nachádza sa v Číne a Pakistane. Na 3. mieste je Káčaňdžunga s výškou 8586 metrov, na hranici Nepálu a Indie. Nasleduje Lhotse, ktorú sme mohli obdivovať na ceste pod Everest. Vypínala sa juhovýchodne od Everestu. Makalu sme tiež videli v celej jeho kráse. Nasleduje Čho Oju, Dhaulágirí, Manaslu, Nanga Parbat, Annapurna, Gašerbrum I, Broad Peak, Gašerbrom II a na poslednom mieste Šiša Pangma.
Cesty na himalájske osem tisícovky si vyžadujú nemálo finančných prostriedkov a obrovskú fyzickú a psychickú kondíciu. Výstupy sú zabezpečované množstvom ľudí a zvierat, ktoré prepravujú potrebné veci na výpravy do základných táborov aj niekoľko mesiacov pred výstupom. Počas cesty sme videli stovky ľudí a zvierat nesúcich materiál do základného tábora pod Everest pre veľké medzinárodné výpravy. Výpravy skončia nie vždy výstupom na najvyšší bod a často si vyžadujú aj ľudské obete, ako to bolo napríklad v máji v roku 1996. Vtedy zahynulo v jeden deň pri zostupe z Everest u 8 ľudí z dvoch výprav. Hory netreba nikdy podceňovať. Tieto výpravy boli jasným dôkazom podcenenia základných zásad pri lezení v tejto nadmorskej výške.
Himaláje pozostávajú z troch hlavných pozdĺžnych pásiem, ktoré sa stupňovito zdvíhajú od juhu na sever:
Siválik (stredná výška 900 – 1 200 m)
Malé Himaláje (3 000 – 4 000 m)
Veľké Himaláje (6 000 m)
Geograficky sa členia z východu na západ na sedem alebo osem oblastí v prípade, ak je Karakoram chápaný ako ich súčasť s K2:
Ásámske – sú na východnej strane a sú ťažko dostupné
Bhutánske – prevažne v štáte Bhután
Sikkimské
Nepálske – najmohutnejšia časť Himalájí prevažne v Nepále a Číne
Garhválske – prevažne v Indii
Pandžábske
Kašmírske Himaláje v Indii a Pakistane s Nanga Parbatom
Karakoram, chápaný ako súčasť Himalájí s K2, inak sa pokladá za druhé najväčšie pohorie na zemi.
Himaláje oddeľujú v podstate indický subkontinent a Tibetskú náhornú plošinu.
